Gennadij Ajgi    

 

Predlžovanie odchodu

 

ale niekde

stojí aj teraz

malá žena

a niekto  – v ľahostajných očiach – ako slnečné kruhy nesie

fialové mihotanie jej šiat

a medzi jej a mojimi plecami a medzi jej a mojím hrdlom

medzi mojimi rukávmi a jej rukávmi

zaprášená tráva rozpálené koľajnice

a horúce bralá

miest a vrchov

no okrem mňa nik nevie

aké horúce sú v tých rukávoch jej lakte

a aká zvláštna

ranenosť chôdze sa skrýva

v tej lámavo-naklonenej

postave

– a nič nie je počuteľnejšie ako mlčanie

vernejšie ako bolesť jasnejšie ako smútok!

a ešte dlho bude dlho

na svete dlho (nič nenaznačuje význam “dávno”)

a žije na zemi

ešte neodišla od ľudí

aj teraz niekde stojí

malá žena v červených šatách

– a nič nie je nekonečnejšie ako koniec!

a fialové kríky úzkolistej vŕbky

sa kolíšu fúľajúc ju prachom cesty

do pása

a sú čoraz vyššie a širšie

a žiarivejšie ako jej šaty

Keď sme sa dozvedeli o ťažkej chorobe Gennadija Ajgiho, dúfali sme, že lekári jeho život predsa len predĺžia. Zásluhou solidarity Švédskej akadémie (bol predsa navrhnutý na Nobelovu cenu) a spisovateľov z celého sveta sa problémy s financovaním jeho liečby v krátkom čase vyriešili. 21. februára však prišla správa, že jeho životná cesta sa navždy uzavrela.

   G. Ajgi sa narodil roku 1934 v Čuvašsku. Spočiatku písal po čuvašsky, pod vplyvom Borisa Pasternaka, s ktorým sa ako študent Literárneho inštitútu M. Gorkého stretával v Peredelkine, kde býval v internáte, prešiel na ruštinu. V 60. rokoch pracoval v Štátnom múzeu V. Majakovského v Moskve, kde mal voľný prístup k ruskej umeleckej avantgarde. Ruské básne mu doma začali uverejňovať až koncom 80. rokov. Problémom boli nielen Ajgiho nekompromisné postoje, ale aj v ruskom básnickom kontexte netradičná avantgardná voľnoveršová artikulácia jeho lyriky. Najprv mu poézia v ruštine knižne vyšla vo Francúzsku a v Nemecku. V zahraničí vychádzalo aj veľa prekladov jeho lyriky, dnes je to okolo 60 kníh. Na Slovensku knižne vyšli tri prekladové výbery: Žena sprava (1967, preložil M. Válek), Predlžovanie odchodu (1995, preložil J. Zambor)  a Pieseň pre nás dvoch (2000, preložili Ivana a Valerij Kupkovci). Roku 2000 a 2004 básnik navštívil Slovensko (druhá návšteva súvisela s tým, že sa stal laureátom Medzinárodného festivalu Jána Smreka).

    Ajgi je rozvíjateľ podnetov ruskej avantgardy, iniciatív povojnovej európskej, najmä francúzskej poézie a impulzov čuvašskej kultúry,  jeden z najčistejších hlasov súčasnej lyriky.

 Preklad a text Ján Zambor

 Foto Peter Procházka