Gennadij Ajgi
Predlžovanie odchodu
ale niekde
stojí aj teraz
malá žena
a niekto – v ľahostajných očiach – ako slnečné kruhy nesie
fialové mihotanie jej šiat
a medzi jej a mojimi plecami a medzi jej a mojím hrdlom
medzi mojimi rukávmi a jej rukávmi
zaprášená tráva rozpálené koľajnice
a horúce bralá
miest a vrchov
no okrem mňa nik nevie
aké horúce sú v tých rukávoch jej lakte
a aká zvláštna
ranenosť chôdze sa skrýva
v tej lámavo-naklonenej
postave
– a nič nie je počuteľnejšie ako mlčanie
vernejšie ako bolesť jasnejšie ako smútok!
a ešte dlho bude dlho
na svete dlho (nič nenaznačuje význam “dávno”)
a žije na zemi
ešte neodišla od ľudí
aj teraz niekde stojí
malá žena v červených šatách
– a nič nie je nekonečnejšie ako koniec!
a fialové kríky úzkolistej vŕbky
sa kolíšu fúľajúc ju prachom cesty
do pása
a sú čoraz vyššie a širšie
a žiarivejšie ako jej šaty
Keď sme sa dozvedeli o ťažkej chorobe Gennadija Ajgiho, dúfali sme, že lekári jeho život predsa len predĺžia. Zásluhou solidarity Švédskej akadémie (bol predsa navrhnutý na Nobelovu cenu) a spisovateľov z celého sveta sa problémy s financovaním jeho liečby v krátkom čase vyriešili. 21. februára však prišla správa, že jeho životná cesta sa navždy uzavrela.
G. Ajgi sa narodil roku 1934 v Čuvašsku. Spočiatku písal po čuvašsky, pod vplyvom Borisa Pasternaka, s ktorým sa ako študent Literárneho inštitútu M. Gorkého stretával v Peredelkine, kde býval v internáte, prešiel na ruštinu. V 60. rokoch pracoval v Štátnom múzeu V. Majakovského v Moskve, kde mal voľný prístup k ruskej umeleckej avantgarde. Ruské básne mu doma začali uverejňovať až koncom 80. rokov. Problémom boli nielen Ajgiho nekompromisné postoje, ale aj v ruskom básnickom kontexte netradičná avantgardná voľnoveršová artikulácia jeho lyriky. Najprv mu poézia v ruštine knižne vyšla vo Francúzsku a v Nemecku. V zahraničí vychádzalo aj veľa prekladov jeho lyriky, dnes je to okolo 60 kníh. Na Slovensku knižne vyšli tri prekladové výbery: Žena sprava (1967, preložil M. Válek), Predlžovanie odchodu (1995, preložil J. Zambor) a Pieseň pre nás dvoch (2000, preložili Ivana a Valerij Kupkovci). Roku 2000 a 2004 básnik navštívil Slovensko (druhá návšteva súvisela s tým, že sa stal laureátom Medzinárodného festivalu Jána Smreka).
Ajgi je rozvíjateľ podnetov ruskej avantgardy, iniciatív povojnovej európskej, najmä francúzskej poézie a impulzov čuvašskej kultúry, jeden z najčistejších hlasov súčasnej lyriky.
Preklad a text Ján Zambor
Foto Peter Procházka