V poslednom rozhovore s redaktorom slovensko-poľského časopisu Kontakty na otázku „Ako hodnotíte nástup novej generácie v tejto prekladateľskej oblasti“, prekladateľ Jozef Marušiak povedal: „Je najvyšší čas, aby sa chopila iniciatívy, lebo naša generácia pomaly končí, niektorí starší prekladatelia sa odmlčali, iní ich budú asi čoskoro nasledovať.“ Otrasnú neodvratnosť jeho slov som si uvedomil 7. januára, keď som sa dozvedel, že k tým, čo sa v tejto literárnej oblasti v posledných rokoch navždy odmlčali, sa – žiaľ – pridružil aj Jozef Marušiak.
Začiatky jeho literárnej činnosti spadajú do rokov 1957 – 1958, keď sa stal asistentom na Katedre slovenského jazyka a literatúry UK v Bratislave. Začínal prekladmi z ruskej literatúry. Svoju pôvodnú špecializáciu však chápal širšie – ako štúdium slovanských jazykov a literatúr, a preto mu nerobilo problém koncom päťdesiatych rokov plynule presedlať na polonistiku. Opäť sa musím odvolať na jeho vlastné slová: „Oficiózny výber prekladov z vtedajšej sovietskej literatúry, ktorý v konečnom dôsledku jej viac škodil než pomáhal, ma začal jednoducho nudiť, a tak som začal hľadať zaujímavejšie pole pôsobnosti.“ Našiel ho v prekladateľskej tvorbe poľskej literatúry.
Nemám po ruke bibliografiu jeho prekladov, ale trúfam si povedať, že ich je vyše päťdesiat. K tomu treba pripočítať jeho esejistiku, kritickú tvorbu a koncepčnú spoluprácu na literárnom profilovaní časopisov Revue svetovej literatúry a Občianska spoločnosť.
V predchádzajúcom období si z poľskej literatúry vyberal hlavne reprezentačné diela poľského romantizmu a pozitivizmu, lebo „k súčasnej literatúre sa u nás vtedy, a ešte aj dosť dlho potom, pristupovalo s nedôverou a veľmi opatrne“. Bol v tých rokoch redaktorom v SVKL a jeho zásluhou sa k nám – konečne – dostali náročné diela Mickiewicza, Žeromského, Reymonta, Orzeszkowej, pomedzi ktoré vedel občas prepašovať aj diela niektorých súčasných autorov. Osobitne musím vyzdvihnúť jeho preklady náučnej literatúry, ktoré už v predchádzajúcom politickom zriadení posilňovali alternatívne myslenie o dejinách estetiky, filozofie a dialektického nazerania na vývinové trendy kultúry a umenia. Viaceré z týchto prác aj sám preložil.
Po roku 1990 ideologické obmedzenia síce prestali, ale nastúpili tlaky komerčného charakteru. Vydavateľstvá sa zamerali na ľahkopredajné diela západných literatúr a diela slovanských autorov sa do prekladateľských plánov dostávali zriedkavejšie. Jozef Marušiak nezložil ruky do lona. Začal sa venovať časopiseckým prekladom, ktoré uverejňoval hlavne v Revue svetovej literatúry, mnohé z nich sa nakoniec realizovali aj v podobe samostatných knižných publikácií.
Vo chvíli smútku nad jeho náhlym odchodom nám ostáva iba dúfať, že vzniknuté prázdne miesto nahradí mladá prekladateľská a literárna generácia adekvátnym spôsobom.
Jozef Hvišč
