Vyhľadávanie
V roku 1946 ako studená sprcha zapôsobila kniha Viktora Kravčenka I Chose Freedom, ktorá u nás vyšla až teraz pod názvom Žil som pod červenou hviezdou (Post Scriptum, preklad Rudolf Sládkovič). Brutálne pomery v Sovietskom zväze dovtedy opísali takmer výlučne emigranti – prívrženci cárskeho režimu, tzv. bývalí ľudia, obete boľševizmu, neraz bývalí zekovia v gulagoch (o vydávanie tejto literatúry sa v medzivojnovom Československu v Ott o- vom nakladateľstve zaslúžil prekladateľ z ruštiny Vincenc Červinka). Kravčenkov život a kariéra však boli ako vystrihnuté z čítankového príbehu príslušníka sovietskej nomenklatúry. Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny a jeho otec bol účastníkom revolúcie v roku 1905. Ako stranícky káder vyštudoval metalurgický inštitút v Dnepropetrovsku (jeho spolužiakom bol tiež neskorší sovietsky diktátor Brežnev, aj keď ho v knihe nespomína) a po jeho ukončení aj vďaka známosti so sovietskym pohlavárom Ordžonikidzem pracoval ako vysoký vedúci pracovník na niekoľkých tzv. stavbách socializmu. V knihe opisuje neuveriteľne zložité podmienky ich výstavby, pri ktorých boli stranícke rozhodnutia dôležitejšie ako odborné. Robotníci vykonávali otrockú prácu a žili v horších podmienkach ako Dickensovi hrdinovia pred sto rokmi.
Kravčenko priblížil tiež niekoľko desiatok príbehov svojich blízkych, priateľov a spolupracovníkov, ktorí sa stali obeťami politických čistiek a represálií. Niektorí z nich sa pod nátlakom a hrozbami museli stať konfidentmi tajnej polície, hoci k režimu cítili silnú antipatiu. Najmenší prejav nesúhlasu s režimom, nesplnenie nereálnych plánov, chyby vo výrobe v dôsledku nekompetentného politického zasahovania, to boli dôvody na obvinenia zo špionáže, z protisovietskej činnosti a sabotáže, a následne na dlhoročné väznenie v gulagoch, ba často aj na trest smrti. Kniha je výrečným svedectvom o hrubom potlačovaní základných ľudských práv v Sovietskom zväze v 30. a na začiatku 40. rokov 20. storočia. Dokonale vystihuje atmosféru strachu doby, v ktorej si nikto nemohol byť ničím istý, a zo dňa na deň sa z fanatického prenasledovateľa mohla stať bezbranná obeť.
Viktor Kravčenko bol počas druhej svetovej vojny členom sovietskej obchodnej misie vo Washingtone, kde požiadal o azyl. Jeho kniha vzbudila veľký záujem, ale aj nesúhlas. Vo Francúzsku sa dokonca stala predmetom „procesu storočia“. Komunistický časopis Les Lettres française obvinil Kravčenka z urážky na cti, ale ten proces vyhral. Dvadsať rokov po vydaní knihy Kravčenko spáchal samovraždu, no nevylučuje sa, že mu pri nej výdatne pomohla sovietska tajná služba.
Kniha aj po vyše 65 rokoch od svojho prvého vydania nestratila nič na svojej pôsobivosti a je zasväteným pohľadom za oponu sovietskeho raja.
