To, že prekladám priamo, súvisí s mojím vzdelaním a profesiou

Maia Nachkebia (1965) študovala staroveké grécke a latinské jazyky a literatúru na Štátnej univerzite v Tbilisi (1982-1984), slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1984-1989), doktorát získala na Inštitúte gruzínskej literatúry Šota Rustaveliho, kde pracuje ako vedecká pracovníčka na Katedre literárnej komparatistiky.

Ovláda niekoľko jazykov: anglicky, rusky, česky a slovensky – plynule, čiastočne francúzsky, staroslovienčinu, starovekú gréčtinu a latinčinu so slovníkom.

Preložila dramatické diela Júliusa Barča Ivana Diktátor, Človek, ktorého zbili a Dvaja, novelu Experiment „láska“ Ivana Hudeca zo slovenčiny, knihy Václava Havla, Petra Šabacha, Hany Doskočilovej z českého jazyka, Napísala mnoho článkov, odborných štúdií, esejí. Publikuje vo vedeckých časopisoch.

O preklade novely Pavla Vilikovského sa Maia Nachkebia rozprávala v online diskusii Trojica Air s Petrom Darovcom. Video nájdete na našom Youtube LIC_online. Podujatie moderoval Dado Nagy. 

Prinášame vám niekoľko odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny (krátené).

Ako ste sa dostali k prekladaniu zo slovenčiny?

Aby som odpovedala na túto otázku, musím začať zoširoka: študovala som gruzínsku a klasickú filológiu na Štátnej Univerzite v Tbilisi. Na konci prvého ročníka sme sa dozvedeli, že je možnosť pokračovať v štúdiu na Univerzite Jána Amosa Komenského v Bratislave a študovať slovenský jazyk a literatúru s cieľom po vyštudovaní zaoberať sa slovensko - gruzínskymi  literárnymi vzťahmi a prekladateľstvom. Slovensko mi bola blízka krajina, otec tam mal kolegov, obzvlášť rada spomínam na prorektora Vysokej školy ekonomickej v Bratislave prof. Zdenka Motsku a jeho rodinu, ktorú  som počas štúdia často navštevovala v Trnave. Môj otec bol geograf a položil základy spolupráce medzi Štátnou Univerzitou v Tbilisi a Fakultou prírodných vied Univerzity Komenského.

Ktoré diela ste doteraz preložili?

Počas štúdia na Slovensku som preložila hru Diktátor od Júliusa Barča-Ivana, ktorá bola uverejnená v roku 1991 v gruzínskom časopise Saundže. Neskôr s podporou LIC vyšli tieto moje preklady: Experiment „láska“ Ivana Hudeca a hry Júliusa Barč-Ivana Človek, ktorého zbili a Dvaja.  Ako študentka som preložila niekoľko slovenských poviedok, ktoré som mala v rukopisnej podobe, ale, bohužiaľ, stratila som ich. Preložila som aj niektoré básne Miroslava Válka zo zbierky Obrazáreň, hoci som ich nepublikovala. Žiaľ, o súčasných slovenských autoroch viem málo, bolo obdobie, keď sa vzťah prerušil a nedostali sa ku mne žiadne informácie a nové slovenské publikácie mi neboli dostupné. Som rada, že teraz sa situácia zmenila, posledné obdobie dostávam Knižnú revue a mám prehľad o súčasnej slovenskej literatúre. V Banskej Štiavnici, v byte, kde bývam, je malá knižnica moderných slovenských autorov, čítam  ich diela, chcem si vybrať autorov pre ďalší preklad.

Ako sa Vám páči v Banskej Štiavnici?

Slovensko mám veľmi rada, prežila som tu päť najkrajších rokov ako študentka a cítim sa tu ako doma. V Banskej Štiavnici som prvýkrát. Je nemožné nezamilovať sa do tohto mesta s jeho krásou a útulnosťou. Pre mňa je veľmi zaujímavé, že mnohé historické pamiatky a budovy tu patria do obdobia renesancie a baroka. Prechádzam sa starými uličkami mesta a čítam nápisy ... Bola som v „Trezore lásky”, ktorý je venovaný láske Andreja Sládkoviča a Maríny a tento pocit sa oživuje Sládkovičovou básňou, ktorá je najdlhšou básňou o láske vo svetovej literatúre. Videla som aj najväčší pohyblivý vianočný Betlehem a bola som nadšená. Štiavnica je banícke mesto, dozvedela som sa, že tento rok je 200. výročie založenia Baníckej akadémie. Mám tu ešte veľa čo navštevovať... Vo voľnom čase chodím fotiť, robím si poznámky... Myslím, že keď sa vrátim do Tbilisi, uverejním svoje zážitky z pobytu v Banskej Štiavnici.

Literárne informačné centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov. Aj v roku 2022 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.