Vyhľadávanie
Moja najnovšia kniha Príbeh menom Filip (Vydavateľstvo Koruna) sa mi tvorila celkom ľahko, hoci som si v určitých chvíľach myslela, že ju nedopíšem, pretože aj mne samej prekážalo správanie hlavnej hrdinky Simony. Tá však stále čakala niekde v kúte na to, ako jej život vyriešim. Dve hlavné postavy a zopár vedľajších vytvárajú príbeh – ako inak – o láske, najprv nevinnej, jemnej a obyčajnej, po akej túži každé dievča, no neskôr majetníckej, žiarlivej, nepochopenej, odvrhnutej, ponižovanej a – manipulovanej. Starší a skúsenejší Filip vie, ako na Simonu, tá postupne podlieha, prestáva počúvať svoj vnútorný hlas, ktorý vás neoklame, a ide proti sebe. Že sa jej to vráti, neprekvapí nikoho. Ale že sa jej to vráti až tak, že sa nájde zatvorená medzi bielymi stenami, prekvapí aj ju. Občas ju ľutujete, občas by ste jej dali facku, niekedy aj dve, občas by ste prepleskli Filipa, a niekedy potajme zatúžili byť na chvíľu nimi. Stratení vo svojich citoch, túžbach, sile emócií, chaose, aký vytvoril ich zakázaný vzťah. Príbeh má otvorený koniec, zostáva na čitateľovi domyslieť si, ako Simona zvládla svoju životnú skúšku, svojho životného učiteľa Filipa, ako sa vyrovnala s pravdou, ktorá vyjde na povrch takmer vždy.
Momentálne mám rozpísané nejaké poviedky, tie ma veľmi bavia, ale je to taká hra s písmenkami, rôzne príbehy rôznych ľudí. Tento žáner je úžasný, lebo je dynamický, krátky a väčšinou všetko povie na niekoľkých stranách. Písanie si však vyžaduje čas, ktorého mám máličko, preto sú to pre mňa vzácne chvíľky, ktoré si naozaj užívam. Píšem, keď sa chcem emočne „vyblázniť. Netvrdím o sebe, že som spisovateľka, spisovatelia sú pre mňa tí, ktorých čítam ja a učím sa od nich. A čítam stále a čítanie milujem. Takže keď to „na mňa príde“, určite zasa niečo vytvorím. Mám z toho radosť, je to ventil, a celkom zdravý.
