Život pozoruhodného človeka

Michail Bulgakov: Život pána de Molièra

Preložil Ján Štrasser

Bratislava: Ikar – Odeon, 2020

Biografický román o Molièrovi napísal Michail Bulgakov na objednávku.  Je však krásnou, aj keď menej známou ilustráciou majstrovského štýlu tohto slávneho ruského prozaika a jeho pohľadu na výzvy v živote umelca, z ktorých najväčšou je vzťah umelca so štátnou mocou.

Meno Michaila Bulgakova (1891 – 1940), jedného z najvýznamnejších ruských prozaikov a dramatikov 20. storočia, sa na slovenskom knižnom trhu v posledných rokoch pomerne často „aktualizuje“. V roku 2018 vyšli Zápisky mladého lekára v preklade Ivany Kupkovej.  Koncom roka 2019 vyšiel nový aktualizovaný preklad Bulgakovovho vrcholného diela, mystického románu Majster a Margaréta. V tomto roku – nový preklad biografického románu Život pána de Molièra. V obidvoch prípadoch vyšli preklady z pera Jána Štrassera.

„Akej triede slúžil Molièr?“

Život pána de Molièra Bulgakov písal v rokoch 1932 – 1933, v období, keď bol fakticky vylúčený z oficiálneho literárneho diania v ZSSR a živil sa drobnými zákazkami či prácou v divadle. Biografický román o slávnom francúzskom dramatikovi Molièrovi písal Bulgakov na objednávku a kniha mala pôvodne vyjsť v rámci série Život pozoruhodných ľudí (Žizň zamečateľnych ľudej), známej v Rusku a bývalom ZSSR, ktorá sa zrodila ešte koncom 19. storočia a bola obnovená vďaka iniciatíve Maxima Gorkého začiatkom 30. rokov 20. storočia. Avšak po prečítaní Bulgakovovho rukopisu redakcia odmietla dielo publikovať, pričom spisovateľovi vyčítali, „že kniha je napísaná z nemarxistickej pozície, nie je z nej jasné, záujmom akej triedy Molièr ako dramatik a divadelník slúžil, a že v texte rozprávača sa objavujú narážky na sovietsku súčasnosť“. (s. 267)

Kniha napokon vyšla až v roku 1962, dlho po smrti jej autora.

Opatrne s týmto bábätkom...

Význam Molièrovho diela v svetovom meradle a „pozoruhodnosť“ osobnosti samotného dramatika, zdá sa, nie je potrebné pripomínať, preto by som sa sústredil na spôsob, akým Bulgakov jeho biografiu a historický kontext prezentuje čitateľovi.

Život pána de Molièra rozhodne nie je suchým výkladom dátumov zo života Jeana Baptistu Poquelina a jeho premeny na slávneho dramatika Molièra, čo hneď naznačuje prológ, v ktorom sa rozprávač „zhovára s pôrodnou babou“: „Pani! Opatrne s tým bábätkom! Nezabúdajte, že sa narodilo predčasne. Jeho smrť by pre vašu krajinu znamenala nepredstaviteľnú stratu!“ (s. 5). Od začiatku je silný a všadeprítomný hlas ironického rozprávača niečím, čo posúva žánrové hranice a zo Života pána de Molièra robí akýsi syntetický text na rozhraní non-fiction a beletrie.

Bulgakov má síce príbeh daný už biografiou dramatika, majstrovsky však vytvára ilúziu, že tento príbeh píše podľa vlastnej umeleckej vôle, napríklad prostredníctvom neprezradenia detailov: „Jean-Baptiste vyšiel. A Cressé a Poquelin viedli veľmi vážny rozhovor. Nebudem ho tlmočiť.“ (s. 31) Zároveň sa nevyhýba priznaniam, že niektoré fakty biografie mu jednoducho nie sú známe: „Od tej chvíle akoby sa do zeme prepadol môj hrdina a nikto nevie, čo sa s ním na juhu vlastne dialo.“ (s. 43)

Výrazným zásahom do objektívneho rozprávania, typického pre literárnu biografiu, je aj značná psychologizácia obrazov, ktorú Bulgakov dosahuje aj prostredníctvom množstva dialógov, ktoré na jednej strane pomáhajú lepšie pochopiť osobnosť Molièra, na druhej sú však plodom Bulgakovovej fantázie. Zaujímavé je aj to, že samotný Molièr sa často stáva akýmsi „dôvodom na rozprávanie“, ktoré sa nie raz uberá do popisu súdobej každodennosti či vytvára mikropríbehy so svojimi epizodickými postavami, ktoré „zaľudňujú“ svet románu, dopĺňajú hlavný príbeh a napĺňajú ho detailmi.

Pre čitateľa, ktorý nepozná tvorbu Molièra dokonale, zostávajú tieto pasáže Bulgakovovou sondou do reálií doby, elementom historického rozprávania. Pritom sú mnoho ráz odkazmi na Molièrove dramatické texty či fantáziami na tému možných inšpirácií pre vznik jednotlivých scén.

Aktuálnosť v dnešnej dobe

Je však očividné, že za textom stojí obrovská Bulgakovova práca s historickými prameňmi a Molièrovymi textami, pretože život dramatika je predstavený naozaj vo všetkých možných podrobnostiach: od narodenia, výchovy a zložitých vzťahov s otcom, cez hľadanie vlastnej cesty vo svete divadla, kontroverzné ľúbostné príbehy, slávu, tvorbu, vzťahy s najmocnejšími mužmi súdobého Francúzska, až po smrť a pohreb. Preto Bulgakovov román môže iste poslúžiť ako dôveryhodný zdroj informácií o Molièrovi. Zároveň je však krásnou, aj keď menej známou ilustráciou majstrovského Bulgakovovho štýlu a jeho pohľadu na výzvy v živote umelca, z ktorých najväčšou je práve vzťah umelca so štátnou mocou: „Jeden z mysliteľov 17. storočia povedal, že herci najviac zo všetkého milujú monarchiu. Podľa mňa sa tak vyjadril preto, že tú otázku celkom nedomyslel. Asi by bolo správnejšie povedať, že herci vášnivo milujú každý režim. Vari ho môžu nemilovať? Len v silnom, pevnom a finančne zdravom režime môže divadelné umenie prekvitať.“ (s. 64)

Bulgakovov rozprávač tu zároveň ironizuje moc, ktorá, podobne ako Bulgakovom zobrazený Ľudovít XIV., často vníma umenie veľmi utilitárne, ale aj tých umelcov, ktorí radi robia kompromisy pre vlastný blahobyt. A to je niečo, čo pre Bulgakovov text zachováva aktuálnosť aj v dnešnej dobe, teraz aj vďaka majstrovskému (a aktualizovanému) slovenskému prekladu Jána Štrassera.

Mgr. Ivan Posokhin PhD.

Literárny vedec, pracuje na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK v Bratislave.

Michail Bulgakov (15. 5. 1991 – 10. 3. 1940)

Foto: wikipedia