Slovenskú kultúrnu verejnosť postihla ďalšia strata - 20. októbra 2002 v skorých ranných hodinách zomrel univerzitný profesor Ján Boor, literárny a divadelný vedec. Len nedávno, 2. septembra mu prezident republiky udelil najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za zásluhy pri rozvoji slovenskej divadelnej vedy a dlhoročnú pedagogickú činnosť.
           Prof. PhDr. Ján Boor, DrSc., Dr. h.c. sa narodil 5. 3. 1915 v Holíči, po gymnaziálnych štúdiach v Skalici študoval francúzštinu a nemčinu na Filizofickej faklulte UK v Bratislave, v rokoch 1937-1939 bol na študijnom pobyte vo Viedni a v Grenobli. Bol stredoškolským profesorom, pracoval v Matici slovenskej, od roku 1952 pôsobil na FFUK v Bratislave a od roku 1969 ako profesor na Vysokej škole múzických umení. Významná bola jeho práca v UNESCO a účasť na dvoch generálnych konferenciách koncom 40. rokov v Paríži. Ako literárny a divadelný vedec, autor prác O západných realistoch, Dialektika dejín divadla, Dráma proti útlaku, Dráma a divadlo sveta a i. sa orientoval na vrcholné zjavy európskej a svetovej kultúry, drámy, hudby, a filozofie a má významný podiel na ich udomácňovaní u nás a včleňovaní do slovenského kultúrneho kontextu. Ako pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU, profesor dejín divadla tu vychoval niekoľko generácii teatrológov, prekladateľov a dramaturgov profesionálnych divadiel. Svojou celoživotnou pedagogickou, vedeckovýskumnou, prekladateľskou a publikačnou činnosťou významnou mierou prispel k vysokej úrovni slovenského divadelníctva.
           V LIC (vtedy ešte pod názvom Národné literárne centrum) mu v roku 1998 vyšiel pod názvom Návraty k istotám výber esejí a odborných prác o svetovom divadle a jeho vrcholných predstaviteľoch.
           Poznali sme profesora Boora ako nesmierne erudovaného, kultivovaného človeka a vedca, ktorý vo svojom okolí a medzi svojimi študentmi vždy, aj v tupých rokoch totality a normalizácie, šíril ducha európskej vzdelanosti a slobodomyseľného pohľadu na otázky európskej kultúry, bez ohľadu na jej "triedne" hranice. Do posledných dní života, hoci mu už ubúdali telesné sily, si uchoval duševnú sviežosť a optimistický pohľad na svet. Všetci jeho priatelia so zadosťučinením prijali, že demokratická slovenská spoločnosť ho na sklonku jeho plodného a tvorivého života ocenila udelením vysokého štátneho vyznamenania.

           Česť jeho pamiatke.

Za priateľov v LIC Anton Baláž