Vyhľadávanie
Hlavného hrdinu Vilikovského románu Posledný kôň Pompejí stretávame ešte počas komunistického režimu na štipendijnom pobyte v Londýne práve vo chvíli, keď má napísať záverečnú prácu na tému Prvky slovanskej citovosti v diele Josepha Conrada. Túto tému pre neho vymyslel istý profesor Okey-Dokey. Hrdina, pôvodne filmový režisér a scenárista, sám sebe nepripadá ako rasista a na slovanskú citovosť neverí o nič viac ako na slovanské uši. Prácu o Conradovi nedokončí, ale spoznáva svojrázneho Angličana Maca, ktorý sa ho, okrem iného, snaží nahovoriť na spoluprácu na filmových porno projektoch, aby mohol hrdina v Londýne zostať. Do toho prežíva nežný platonický vzťah s éterickou „spolužiačkou“ Esther, taký odlišný od jeho oficiálneho vzťahu s manželkou, ktorú aj s deťmi nechal v československej vlasti. Hrdina sa napriek všetkému nakoniec rozhodne pre návrat. Vilikovského texty si vždy vyžadujú hĺbavého a kultivovaného čitateľa či čitateľku. Posledný kôň Pompejí, kniha o emigrácii, alebo presnejšie či modernejšie o expatovstve, nie je výnimkou. Skúsenosť so spoznávaním toho „iného“, je živnou pôdou pre konfrontáciu a porovnávanie: západného a východného sveta, kapitalizmu a komunizmu, slobody a hraníc, racionality a emocionality. Úvahy o všetkom, čoho sa hlavný hrdina zachytí čo i len kútikom oka, ale napríklad aj intertextualita ako metóda písania, sú u Vilikovského vždy veľké plus. Navyše, jeho špecifickosť je aj v tom, že dokáže za metaforu skryť taký význam, ktorý s touto metaforou takmer nesúvisí.
