O čom premýšľam? Nedávno som si znova prečítal, čo v roku 1929 napísal jeden z maliarov môjho srdca, Cyprián Majerník: „Chýba nám čistý a nefalšovaný humor. Potrebovali by sme sa vykašlať na senzačné aféry, vášnivých voličov, na rozumovanie filozofov a logiku, ukázať komickú nezmyselnosť a smiešnosť všetkého, čo chce byť učené, dôstojné, hlbokomyseľné a vznešené.”

Nečudo, že ľudácky Slovák uverejnil v roku 1935 takéto vety: „Tento maliar stroskotal na celej čiare. Majerníkove obrazy? To je umelecký paškvil, falošná groteska, na ktorú nemožno vzťahovať vznešený titul umenia.”

Baťko Vajanský sa hlboko mýlil, keď konštatoval: „Humor nepatrí medzi silné slovenské stránky. Náš život plynie elegicky a tón smutnej fujary lepšie znázorňuje naše cítenie ako radostný poskok piskora.” A čo naše vtipné príslovia a porekadlá? Na tie baťko v návale horekovania zabudol? (Zátureckého mám v knižnici na čestnom mieste!) Problém je v inom. Bojíme sa byť vtipní, aby sme nestratili Cypriánom Majerníkom spomínanú dôstojnosť a vznešenosť.

Bývalí bratia Česi sú na tom lepšie. Tí si nemilosrdne uťahujú aj zo seba. V úžasných denníkoch Jana Zábranu som naďabil na anekdotu, ktorá kolovala v Čechách v roku 1953, teda len päť rokov po Víťaznom Februári:

Po strastiplných časoch je u nás zase dobre – slušné Československo bolo oslobodené z komunistického područia. Americké tanky sú na Václaváku a v nabitej svätovítskej katedrále slúži arcibiskup Beran omšu vďakyvzdania. „Drahí veriaci, kto posilňoval vášho ducha v dňoch najčernejšieho útlaku? Boh!” volá arcibiskup. Najprv je ticho, potom sa rozľahne potlesk a mohutné skandovanie:

„Nech žije Boh! Nech žije Boh! Nech žije Boh!“

Tomu sa hovorí sila zvyku. A pritom – ako som už spomenul – od Víťazného Februára ubehlo len zopár rokov. Nuž, človek je taký. Vedel to už jeden z básnikov môjho srdca, Ján Kostra.

O tom všetkom – a ešte o všeličom inom – rozmýšľam a píšem.

Smutné anekdoty. Milým čitateľom Knižnej revue si dovolím odcitovať jednu z najčerstvejších:

Náš chrapúň
Už mu netrčí z topánok slama, ale mercedes.