Vyhľadávanie
Na noži
Čo je poézia alebo o poetickom rasizme
AD Radoslav Tomáš. Na noži. Najzvláštnejšie je dočítať to
(Knižná revue č. 6/2006)
V recenzii s titulkom Najzvláštnejšie je dočítať to Radoslav Tomáš definoval, čo je, a čo nie je poézia. Tomáš tvrdí, že poézii sú vlastné „nejaké atemporálne prvky či základné procesy“, zlyháva však v ich konkretizovaní. Naopak, je dosť explicitný v definovaní toho, čo poézia nie je. Zdôrazňuje – opäť bez podloženia svojich tvrdení - že poézia osobnej spovede a beatnická poézia sú prekonaná módna záležitosť. Seba-referencie, existenciálna tematika a uvoľnená lexika sú podľa neho znakmi toho, že text, ktorý drží v ruke, poéziou nie je. Tomáš volá po kontinuite a prirodzenom vývoji foriem, minimalizuje význam experimentu a uprednostňuje tradičné štýly.
Vývoj literatúry počas posledného storočia však ponúka príklady toho, ako môže nový umelecký a myšlienkový smer vzniknúť revolučným odmietnutím tradičných foriem a rúcaním starých štruktúr, ako to bolo v modernizme a postmoderne. Považujem preto za dôležité vyjadriť sa k Tomášovým tvrdeniam o tom, že poézia osobnej spovede (Tomáš ju neodborne označuje ako štylizáciu do pozície „ja a nikto iný“) je ako forma prekonaná. K takýmto záverom totiž možno dôjsť len na základe chybnej faktografie.
Po prvé, poézia osobnej spovede nie je out. Diela Lowella, Plathovej, Sextonovej alebo Ginsberga výrazne ovplyvnili súčasnú americkú poéziu. Ich mená sa bežne objavujú na kurzoch literatúry na amerických univerzitách a v antológiách. Nejde teda o žiaden okrajový žáner. Seba-referencie sa však vo svetovej poézii objavovali aj predtým, napr. u Whitmana alebo u Majakovského. Z toho vyplýva, že ide o atemporálny prvok, ktorého používanie nie je obmedzené časovo, geograficky ani jazykovo.
Po druhé, ani uvoľnená lexika a voľný verš (ktoré nie sú objavom a nikdy neboli limitované na beat generation alebo poéziu osobnej spovede) nie sú out. Voľný verš a experimenty s rytmom, rýmom a formou sa stali populárnymi s príchodom francúzskych symbolistov a dodnes sú jednou z najpoužívanejších foriem v americkej poézii. Jediné, čo je out, je poetický rasizmus a diskusie o nadradenosti istých foriem nad inými.
Marcela Veselková
