Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny

Dobrodružstvo odkrývania. Asi tak by sa dal nazvať tvorivý duch monografie Júliusa Pašteku. Ide priam o “reštaurátorskú” prácu, citlivú a dôkladnú, s jasným cieľom: predstaviť tvár katolíckej moderny čitateľom v pravdivom svetle.

Vieme, že po roku 1989 sa prelomili prvé ľady núteného mlčania a objavili sa pokusy – väčšinou parciálne – odkryť podobu tejto literárnej skupiny. Jej skúmanie a prehodnocovanie si razilo cestu medzi dvoma mantinelmi: idealizáciou a spochybňovaním umeleckej kvality. Tieto prvé kroky mali iste svoju hodnotu a význam, no napriek všetkému úsiliu pojem katolíckej moderny neprestávali sprevádzať prívlastky “nepreskúmaná”, “neprehodnotená” a občas sa pridala i nelichotivá skratka tzv.

Píše sa rok 2003 a môžeme konštatovať, že ľady sa nielen prelomili, ale i roztopili a monografia, ktorú konečne máme na pultoch kníhkupectiev, výrazne prečistí prúd poznania o katolíckej moderne.

Iste, môže poslúžiť ako odborná príručka pre pedagógov, učebnica pre študentov, ale je rozhodne i čímsi viac. Postupné odkrývanie jednotlivých vrstiev, faktov, dôležitých, doteraz neidentifikovaných geografických, konfesionálnych či generačných súvislostí vťahuje čitateľa do atmosféry napínavého objavovania dynamického procesu a rôznych vplyvov. Spomeňme aspoň nadrealizmus a jeho odraz v tvorbe R. Dilonga, P. U. Olivu alebo často uvádzané vplyvy francúzskej, českej a nemeckej literatúry toho obdobia.

Prvým pilierom autorovho bádania je pravdivosť. Vďaka nej môžeme vnímať proces vzniku a formovania katolíckej moderny v celej rozmanitosti, rôznorodosti, ktorej súčasťou sú nesporne nielen kvality, ale i chyby, nezhody a vnútorné rozpory. Vedieť pomenovať nedostatky, aby prispeli k objektívnemu nazeraniu, je umenie. Treba vyzdvihnúť, že Július Pašteka toto umenie ovláda. Nesnaží sa zakrývať aféry okolo osobnosti R. Dilonga, antidilongovské nálady, problematické obdobia angažovanej poézie v tvorbe P. G. Hlbinu, paradoxné nepochopenia až odsúdenia katolíckej moderny práve zo strany katolíckej kritiky (zvlášť postoj J. K. Šmálova) či cirkevnej hierarchie. Pojem aféra nájdeme v tejto publikácii na viacerých miestach nielen v spojení s menami niektorých autorov, ale i dobových časopisov. Nie sú však lacným reklamným pútačom, zbieraním pikantérií, ale podložené faktami, začlenené do kontextu prispievajú k vytvoreniu pravdivejšieho a plastickejšieho obrazu tvorby katolíckej moderny.

Druhým dôležitým pilierom Paštekovej monografie je kritérium spravodlivosti. Prejavuje sa v jeho v úsilí autora venovať dostatok pozornosti nielen doteraz známym a najvýraznejším osobnostiam tejto literárnej skupiny, no i autorom, ktorí “vypadli, zapadli…priskoro zomreli”, epigónom, dilongovcom, tým, ktorých mená sa v doteraz uverejnených publikáciách objavovali väčšinou v zátvorke v rámci enumerácií, či ženským autorkám, spomedzi ktorých sa najčastejšie stretneme so záhadami a aférami opradeným menom Ria Valé. Ťažko by sme inde našli taký kompaktný pohľad na “kresťanskú fázu” Mihálikovej tvorby a pochopili učebnicové tvrdenie, že Mihálik sa spočiatku radil medzi autorov katolíckej moderny.

Medailóny a portréty väčších či menších básnických individualít sú obohatené početnými citáciami z ich diel (čo je prínosné zvlášť v prípade menej známych autorov), prípadne literárnymi rozhovormi, ktoré vhodne dopĺňajú mozaiku súvislostí a prispievajú k presvedčivosti tvoriacej tretí pilier tohto diela. Cenný je aj istý druh vedeckej trpezlivosti, ktorá sa prejavuje najmä v podrobnom a dôkladnom hodnotení tvorby nadproduktívneho R. Dilonga. Presvedčivosť je umocnená duchom rozlišovania kvality od priemeru až podpriemeru, a to i v rámci tvorby jednotlivých autorov (napr. Dilonga, Veigla, Hlbinu…)

Text pôsobí dynamicky, pútavo, ucelene a umožňuje vnímať jednotlivé javy literárneho procesu parciálne i v rámci kontextu, pričom nie je narušená ich chronologická línia.

Pravdivým, spravodlivým a presvedčivým bádaním privádza autor čitateľa k panoramatickému pohľadu i k detailným záberom, k svetlým i tienistým stránkam tváre katolíckej moderny. Tento obraz má svoju kontinuitu a svoju otvorenú perspektívu v otázke, či bude katolícka moderna obohacovať národnú literatúru 21. storočia.

Dobrodružstvo odkrývania nových vrstiev otázok a odpovedí teda môže pokračovať.