Vyhľadávanie
Slovenský spisovateľ 2012
Debutový román Lucie Saskovej Neznámych nemiluj prináša vlastne celkom jednoduchý príbeh: hneď na začiatku knihy znásilní mladú vysokoškoláčku na záchode kamarátkinho bytu jeden z hostí celkom nevinnej kolaudačnej oslavy. Nasledujúcich stodeväťdesiat strán sledujeme, ako sa hlavná postava, ktorá je zároveň rozprávačkou, počas nasledujúceho roku vyrovnáva s týmto zážitkom, hľadá svoje staré ja, no prechádzajúc fázami odmietania, strachu, sebaľútosti, paniky, únikov a odhodlania nachádza napokon v sebe novú, zrelšiu osobnosť. A to už v žiadnom prípade jednoduché nie je.
Hrdinka je stabilným členom partie kamarátok a kamarátov, ktorí míňajú svoj čas medzi pracovnými či školskými povinnosťami, výjazdmi do podnikov, rýchlym hľadaním a strácaním sexuálnych partnerov a snívaním o láske. Čitateľovi ich životná filozofia nemusí byť blízka, rozprávačka však dokonale pozná všetky zákutia duše svojich postáv a hľadí na ne optikou porozumenia a láskavého humoru, aký si môžu dovoliť len naozajstní priatelia, vďaka čomu sa aj z ľudí vyznávajúcich svojské hodnoty stávajú dôverní a jedineční literárni hrdinovia.
Najvýraznejšou črtou textu je bezprostredný, autentický prejav rozprávačky, ktorý niekedy viac pripomína voľné ústne rozprávanie ako komponované literárne dielo. Obracia sa na čitateľa, komentuje svoje správanie, pri niektorých udalostiach sa zdržiava dlhšie, iné len spomenie či preskočí, niektoré časti venuje úvahám, ďalšie formuje ako triler, komédiu alebo ako dojemnú romancu – evidentne však bez konkrétneho umeleckého zámeru. Spontánna forma však v tomto prípade nie je príliš na škodu, rozprávačka nepotrebuje silou-mocou zaujať opisom hrozného zážitku a jeho dôsledkov, naopak, je vecná, vtipná, sebaironická aj pri opise trápnych či bolestivých situácií. Vie vybrať konkrétne detaily, často fyzické vnemy (napríklad zápach, farby, dym, mrazivý vzduch, hudbu v pozadí, pot, tuhosť tela v blízkosti muža), mimovoľné úkony, automatické ľudské reakcie či krátke dialógy, vďaka čomu je text zaujímavý, nasýtený podstatnými informáciami a originálny. Neskĺzava do nudných abstrakcií ani moralizovania, radšej trefne komentuje a niekoľko miest, kde predsa poblúdi v nie príliš hlbokých úvahách, rýchlo zachráni sebairóniou a nasledujúcim dynamickým dejom.
Či si čitateľ myslí, že hlavná hrdinka konala správne alebo nie, či sa mu zdá starostlivosť o zovňajšok a drahé autá prehnaná alebo normálna, či považuje postavy za povrchné alebo sympatické, kniha Lucie Saskovej je autentickým rozprávaním človeka, ktorý zažil a vie. Preto ju nemožno brať na ľahkú váhu.
