Recenzia
Antonia Bednáriková
26.09.2008

Príbeh psa Bukyho – Igor Majzlan – Aj psíci vedia hovoriť

Aj psíci vedia hovoriť

Aj psíci vedia hovoriť

Igor Majzlan: Príbeh psa Bukyho, Bratislava, Ikar 2008

Igor Majzlan vo svojom knižnom debute ponúka malým čitateľom prázdninové rozprávanie. Takmer každý chlapec túži po psom kamarátovi, ktorého naučí rôzne kúsky. Jonatán však k nim nepatrí, on sa psov vlastne bojí, jeden ho raz strašne vyľakal. Kým väčšina detí zvádza zväčša neúspešný a nerovný boj s rodičmi a psíka nedostane, Jonatánova mamina sa rozhodne postrážiť cez prázdniny susedkinho psíka Bukyho. Jonatán to prijíma s nevôľou, lebo on túži po chlapčenských kamarátoch. Do Bratislavy sa presťahovali na začiatku prázdnin, decká na sídlisku ho odmietajú prijať medzi seba a keďže nie je škola, nemá šancu ani zoznámiť sa so spolužiakmi. Buky si však rýchlo získa jeho náklonnosť, prežijú spolu skvelé prázdniny a práve cez Bukyho získa aj kamarátov.

  Príbeh zo súčasnosti je milým obrázkom o priateľstve, nezabúda však ukázať, že človek musí citlivo vnímať zvieracie prejavy a naučiť sa chápať „psiu reč“, ale aj napríklad, čo všetko treba, keď domáceho miláčika berieme so sebou na dovolenku. Majzlanovi sa podarilo vytvoriť zábavné dielko, ktoré iste osloví malých čitateľov vďaka humoru, prefíkanosti a šikovnosti Bukyho, ale aj postave mimoriadne tolerantnej mamy Olívie, ktorá s prehľadom a nadhľadom rieši nepredvídané situácie, či na prvý pohľad vopred prehratému vzopretiu sa miestnemu bitkárovi. Trochu sklamaním bol záver, zdá sa, že autor sa tak vžil do Jonatánovej postavy, že nemal silu oddeliť ho na konci prázdnin od Bukyho, a tak mu vzal jeho základnú psiu vlastnosť – vernosť. Detský čitateľ, ktorý má svojho psíka a vie, s akou radosťou víta členov rodiny aj po dlhšej neprítomnosti, môže vnímať to, že Buky po dvoch mesiacoch zabudol na to, že ho jeho pani vzala z útulku a s láskou sa o neho starala, rozpačito.

Antonia Bednáriková