Vyhľadávanie
Ruská dráma, Divadelný ústav, Bratislava 2008. Preklad Eva Maliti-Fraňová, Romana Maliti
Zborník prekladových textov Ruská dráma vychádza v Divadelnom ústave ako 8. zväzok edície Nová dráma / New Drama. V tejto edícii sa už niekoľko rokov publikujú diela mladých zahraničných autorov: „prinášajúcich nový pohľad, nové témy, nové formy i nové možnosti v dramatickej tvorbe.“ (http://www.theatre.sk/sk/02/0401-publikacie-C-nova-drama.htm) V predchádzajúcich rokoch v tejto edícii vyšli okrem iného zbierky Nemecká dráma (2004), Srbská dráma (2007), Maďarská dráma (2007), ale aj výbery z tvorby jednotlivých autorov: poľského dramatika Ingmara Villqista: Hry (2003), či britského dramatika Patricka Marbera: Hry (2006).
Ruská dráma ponúka čitateľovi výber z tvorby piatich súčasných ruských dramatikov: Maxima Kuročkina (1970): Kuchyňa, Jurija Klavdijeva (1974): Poďme, čaká nás auto, Vasilija Sigareva (1977): Vĺčik, Oľgy Muchinovej (1976): Letí, Ivana Vyrypajeva (1974): Júl a je doplnená štúdiou divadelného kritika, prekladateľa a publicistu Johna Freedmana: Piati ruskí dramatici 21. storočia. Práve v spolupráci Johna Freedmana a Romany Maliti bola táto generácia súčasných ruských dramatikov počas festivalu Nová dráma / New Drama 2008, ktorého súčasťou bola sekcia Focus Rusko, predstavená aj slovenskému divákovi. Sekcia Focus Rusko (12. – 14. 5. 2008) bola venovaná výhradne súčasnej ruskej dramatickej tvorbe.
Preložený výber zo súčasnej rusky písanej dramatickej tvorby má široký záber a je tematicky rôznorodý. Divadelná hra Kuchyňa (2000) konfrontuje mytologický príbeh s realitou dneška a snaží sa načrtnúť odpoveď na otázku: „Pomstiť, či odpustiť hriechy minulosti?“ Po poetickom Kuročkinovi nastupuje krutá a ťaživá realita Klavdijeva v hre Poďme, čaká nás auto (2006). V tomto duchu pokračuje aj Sigarevovov Vĺčik (2007), ktorý až dokumentárnym spôsobom opisuje komplikovanosť, ale aj hĺbku nezištného vzťahu dievčaťa k matke. Oľga Muchinová v hre Letí (2004), ktorú napísala po niekoľkoročnej odmlke metódou Verbatim (t.j. ako vlastný text divadelnej hry sú použité výhradne autentické pramene, napr. interview, iba zriedkakedy doplnené autorskými poznámkami), reprodukuje život ruskej smotánky, so všetkým leskom aj biedou. Vyrypajevov Júl (2006) v duchu Dostojevského poetiky rozpráva príbeh masového vraha.
Každá hra nesie silný a osobitý autorský rukopis, neraz drsný, ale nestrácajúci melodiku a zmysel pre krásu. Treba oceniť, že tieto črty sa prekladateľkám podarilo zachovať aj v slovenskom preklade.
Napriek konštatovaniu, že ide o publikáciu mladých ruských dramatikov, ich diela nie sú v slovenskom kontexte úplne neznáme. V ostatných rokoch sa na javiskách slovenských divadiel objavili diela O. Muchinovej (Táňa-Táňa, 2002; You, 2003), V. Sigareva (Čierne mlieko, 2003) aj I. Vyrypajeva (Sny, 2004; Kyslík, 2004). Z tohto pohľadu výber súčasných ruských dramatických textov Ruská dráma komplementárne nadväzuje na korpus tých hier, ktoré už boli v slovenských divadlách uvedené, a dokresľuje tak obraz o stave a podobe súčasnej ruskej drámy. Tento pohľad dopĺňa záverečná štúdia Johna Freedmana, ktorá opisuje jej zrod a vývoj. Freedman zdôrazňuje, že zatiaľ čo v 90. rokoch boli mladí dramatici odmetaní, ako ľudia bez talentu a bez kontaktu so súčasným svetom, dnes už nik nepochybuje o tom, že diela týchto mladých dramatikov jednoznačne patria k súčasnej svetovej dramatickej tvorbe. Ich početné preklady do mnohých svetových jazykov to iba dokazujú.
Ruská dráma v preklade Evy Maliti-Fraňovej a Romany Maliti je po niekoľkoročnej odmlke prakticky prvým knižne vydaným dielom z ruskej dramatickej tvorby a potvrdzuje, že súčasní ruskí dramatici dokážu zaujať aj inšpirovať.
Lucia Mattová
