Vyhľadávanie
Čo nám povedia hviezdy?
(O dvoch knihách z vydavateľstva Remedium)
Tento tajomný titulok sme si požičali z dobre známych rubrík, kde vám vyčítajú z hviezd úplne všetko. Predpovede patria k obligátnemu folklóru novoročných dní. Vychádzajú z toho, že vesmír, či presnejšie hviezdy, sú tu na to, aby radili človeku. Kozmológ by takéto poľudšťovanie asi zaradil do kategórie zistení vychádzajúcich zo silného antropického princípu, kde vesmír je obmedzený tak, aby v sebe umožnil život pozorovateľa. Inými slovami: aj kozmológia (ktorá celostne skúma vesmír a všetko v ňom, čím spája poznatky z mnohých exaktných i humanitných vied, takže predstavuje akúsi modernú polyhistóriu) číta z hviezd – snaží sa však napriek istej miere špekulatívnosti vždy dané javy vedecky objasniť. A tak sa jej napríklad podarilo vyčítať to, že každý z nás sčasti vznikal aj v žiariacej hviezde!
Kozmológia sa vďaka Hawkingovým knihám stala, tuším hneď po futbale, najčastejšou témou rozhovorov bežných súčasníkov. Koho by nezaujímali odpovede na otázky, kde je koniec vesmíru, čo je v čiernej diere, kedy zhasne Slnko alebo aký má priestor tvar. Hawking odpovedá na veľa odvážnych otázok veľmi odvážne, dokonca aj vtipne – u nás bol veľkým knižným a televíznym popularizátorom „vecí vesmírnych“ Jiří Grygar, dnes je to najmä Igor Kapišinský. Vedcov zaoberajúcich sa touto problematikou je v celosvetovom meradle niekoľko desiatok. Nie všetci však dokážu predostrieť plody svojich úvah aj ľuďom, ktorým absolvovanie klasickej fyziky v školských laviciach stihlo vyprodukovať doživotnú alergiu na strašné slová typu: konštanta, mechanika alebo frekvencia. Vydavateľstvo Remedium však donieslo na náš knižný trh doteraz neznáme meno inak úspešného vedca a profesora Timothy Ferrisa. (Viac sa o ňom dozviete na www.timothyferris.com). Na základe jeho kníh ho môžeme spoľahlivo zaradiť k tej statočnej partii vedcov, ktorá sa nevzdáva publika v ani pre vedu veľmi náročných prípadoch. Navyše vydaním dvoch kníh z rovnakej oblasti naraz sa vydavateľstvu podaril ďalší výnimočný kúsok: skĺbenie teoretického aj praktického výskumu toho najväčšieho vedeckého objektu vo vesmíre, teda vesmíru...
Kniha Všetko o vesmíre (preklad L. Véhner) je teoretická a vyniká logikou úvah, kniha Pohľad do tmy (preklad M. Thurzo) je o pozorovaní vesmíru, má charakter osobných výpovedí a je mienená ako príručka amatérskej astronómie. Čitateľ v nich získava komplex fascinujúcich poznatkov v dosiaľ u nás nebývalej miere. Knižným žargónom by sme mohli povedať, že obe sú pre „trpezlivé zadky“ – dovedna majú vyše osemsto strán a pri danom rozsahu poznatkov sa aj napriek rozsiahlym poznámkam a vysvetlivkám pojmov čas poctivého čítania predĺži o listovanie v encyklopédiách, o zisťovanie súvislostí, o overovanie v iných publikáciách atď.
Ferris jednoducho nemohol začať svoje rozprávanie od nuly, lebo rozsah by potom nezodpovedal dvom knihám, ale viacdielnej ságe. Napriek tomu je mimoriadne zhovievavý a jeho výklad v dvanástich kapitolách knihy Všetko o vesmíre je vyvážene ústretový, či už vedeckou metaforou (napr. kapitola Čierny Tádž o tmavej hmote), prirovnaniami (napr. prekonanie jedného milimetra na neutrónovej hviezde sa rovná výstupu na Everest), nadhľadom a glosovaním kolegov-fyzikov. Okruhy kapitol sú prirodzene veľmi blízke knihám už spomenutého Hawkinga, či iných, v niečom je však Ferris hĺbavejší, iné zasa vynecháva. Čo je však pre čitateľa dôležité: neilustrovaná kniha si oproti famózne ilustrovaným Hawkingovým úvahám vyžaduje veľkú mieru vizuálnej fantázie; to sťažuje jej prístupnosť. Inak jej, až na niekoľko prekladových a redaktorských maličkostí, už naozaj nič nechýba, aby zostala verná štedrej neskromnosti svojho názvu a sprevádzala nás zákonitosťami od kvantových rozmerov po kopy galaxií. Mimochodom, aby sme nezabudli, dozviete sa v nej aj to, že atómy uhlíka vznikajú vo hviezdach a náš život je založený na uhlíkovej báze – takže z toho vyplýva, že všetci sme raz boli žiariacou hviezdou...
Kniha Pohľad do tmy je špeciálnejšia a počíta viac s čitateľom-astronómom (sú tu zahrnuté prílohy o pozorovateľnosti rôznych vesmírnych objektov, dokonca hviezdne mapy, no tie sú viac propagačné ako použiteľné...). Fyzikálnu terminológiu strieda astronomická, rozprávanie smeruje nielen k odhaľovaniu toho, čo pozorovať, ale aj ako. Ferris ponúka osobné profesionálne zážitky, často napínavé i umelecké opisy pozorovaní spoza ďalekohľadu s nesmierne sugestívnou atmosférou, v presvedčení, že hranice nášho domova nekončia hranicami Zeme.
-rm-
