Vyhľadávanie
„Najtučnejší“ básnický debut
Milan Matiaška: Od svetla k šerosvitu
Svätý Jur, Vydavateľstvo Limerick 2005
Čakať sa oplatí. Tak to je aj v prípade poetického debutu tridsiatnika, Žilinčana Milana Matiašku. Zaoberá sa filozofiou, filmovou a literárnou vedou. Na FFUK v Bratislave prednášal dejiny slovenskej literatúry. Dnes je na „voľnej nohe“. Zbierka obsahuje 89 básní a má vyše stotridsať strán, takže ide o suverénne „najtučnejší“ poetický debut posledných rokov. Na prezentácii autor vyhlásil, že: „Je to debut, ale zároveň aj posledná kniha (jeho) poézie. Poetický testament. Uzavretá kapitola“.
Autor vo veršoch predstavuje ucelenú filozofickú koncepciu – jej základnou črtou je jednota. Jednota vesmíru, jednota všetkých vecí. Všetko sa vzájomne podmieňuje a smeruje k dokonalosti vo večnosti. Nájdeme tu takmer všetky večné témy básnictva, úvahy o stvorení: „Vo chvíli big bangu / v opačnom vesmíre hodovali bohovia // a najvyšší z nich žehnal tomu nášmu“ (Malá fantázia), o premenlivej podstate nesmrteľnosti, napr. v básni O dávnej mladosti: „Niet hrobov / sú len prestupné stanice / z jednej mladosti / do druhej“, ale aj o nádeji: „dať sa preniknúť živlami, / čo sú staršie než všetky tvary, // dýchavičný život biosféry / ... urobí z nás tých, čo budú úplne novým spôsobom / túžiť po úplne / nových veciach“ (Pokiaľ bude možné) i o smrti: „Smrť hovorí / je za mnou 7 brán / ale neviem kam vedú / ... / Som ako dverník / čo každého čaká / no nikoho nechce / vpustiť dnu“ (XXX).
Matiaška sa snaží tvoriť intelektuálnu poéziu, preto je sympatické, že sa pokúša dávať odpovede na najelementárnejšie, no zároveň najzávažnejšie otázky ľudskej existencie.
Štefan Chrappa
