Vyhľadávanie
Philip Roth
Rozhorčenie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009. Preklad Ján Vilikovský
Už debutom Zbohom, Kolumbus (1955) sa Philip (Milton) Roth (1933) zaradil do súhvezdia excelentných židovských spisovateľov USA (J. D. Salinger, S. Bellow, N. Mailer, B. Malamud, V. Nabokov a ďalší), ktorí cez menšinové židovstvo nastavovali zrkadlo „americkému snu“. Získal takmer všetky domáce a medzinárodné ocenenia, o akých sa môže spisovateľovi snívať. Vyše pol storočia si udržiaval stabilnú čitateľskú základňu, vďaka čomu dnes platí nielen za reprezentatívneho amerického autora, ale aj za širokospektrálneho mysliteľa a relevantného ironizátora západnej civilizácie, ktorému, žiaľ, vychádza u nás iba druhá kniha.
Dominantnými témami Rothových románov sú židovstvo strednej vrstvy v amerických reláciách („less loving“ pohľad na túto chúlostivú problematiku) a sex (hrdina jeho škandalózneho románu Portnoy´s Complaint Alexander Portnoy sa v rámci svojej „masturbation story“ vyznáva: „cez sex som objavil Ameriku“). Irónia a humor sú konštantnými zložkami jeho zukermanovských a iných románov, ktorých kritickosť neraz vyráža do kafkovských hyperbolizácií (kým Kafkov hrdina sa jedného dňa prebudí ako chrobák, hrdina románu Breast sa prebudí ako obrovitý prsník). Väčšina Rothových próz sa odohráva v mestečku Newark (románová podoba názvu autorovho rodného mesta New Jersey, kde jeho otec, potomok írskych prisťahovalcov, pôsobil ako poisťovací agent pre rakúsko-uhorskú firmu).
Ako väčšina Rothových románov, aj román Rozhorčenie (vyšiel roku 2008) má autobiografické pozadie (autor bol hráčom univerzitného bejzbalového tímu, r. 1955 bol zranený pri základnom vojenskom výcviku vysokoškolákov a neskôr pôsobil na viacerých amerických univerzitách). Celé rozprávanie dvadsaťjedenročného „mŕtveho“ hrdinu (realizované v 1. osobe a uzavreté akýmsi epilógom a historickou poznámkou v 3. osobe) je vlastne o tejto autorskej skúsenosti vloženej do koncízneho príbehu z päťdesiatych rokov minulého storočia, keď Spojené štáty viedli frustrujúcu kórejskú vojnu a súčasne sa v zmysle mccarthyovských antikomunistických zákonov dôsledne zbavovali vnútorných nepriateľov a svojím dielom prispievali k rozpútaniu studenej vojny. Najsilnejším motívom v Rothovom románe je preto krv tečúca symbolicky nielen z rituálne zabíjaných zvierat v kóšer mäsiarstve hrdinových rodičov, ale sú ňou stigmatizované osudy takmer všetkých postáv, nehovoriac o zlovestnom kórejskom prízraku, ktorý ich v mnohom predurčuje. Hrdina románu je synom kóšer mäsiara a matky celý život hrdlačiacej v otcovom mäsiarstve, zabezpečujúcom priemerný strednovrstevný štandard židovskej rodiny s príznačnými obmedzeniami aj cnosťami. Práve tento štandard je však pre dospievajúceho hrdinu príčinou jeho vzbury proti starostlivému otcovi: popri hrdlačení v mäsiarstve usilovne študuje a ako prvý z rodiny sa rozhodne odísť na vysokú školu, aby unikol pred ustráchanou prehnanou starostlivosťou otca, pred frustrujúcim prostredím malého mesta i pred vojenskou povinnosťou. Jeho vzburu však nemenej motivuje strach z toho, že bude povolaný do kórejskej vojny, v ktorej určite zahynie. Táto predtucha vlastnej smrti motivuje i jeho usilovnosť v štúdiu i opatrnosť vo vzťahoch k novému prostrediu vysokoškolského kolégia v Newarku, poznačenému dusivými dobovými okolnosťami. Napriek tomuto takmer nadľudskému úsiliu sa však všetky jeho starostlivo budované vzťahy priam kafkovsky rúcajú a jeho racionálne konanie akoby magneticky priťahovalo neracionálny osud: skvelé študijné výsledky ani korektne udržiavané sociálne vzťahy nezabránia, aby sa napokon nenaplnila neúprosná sila osudu a mladý hrdina neskončil „v stave najhlbšieho bezvedomia“, v ktorom na kórejskom bojisku „pokusy dvoch sanitárov zachrániť vojaka Messnera... boli nakoniec zbytočné a mozog, obličky, pľúca, srdce – všetko – zlyhali.“
Rothov román je predovšetkým dovolávaním sa „pamäti.“ Pamäť s celou svojou nádherno-obludnou konkrétnosťou vytvára nielen prekrásny príbeh márnej ľudskej vzbury, ale aj zmyslom naplnenú výzvu nezabúdať kvôli budúcnosti na nijakú minulosť. Prispieva k tomu aj skvelý preklad Jána Vilikovského, ktorý svojou punktičkárskou dôslednosťou absolútne presne reaguje nielen na filozofické výzvy Rothovho románu, ale aj na štylistickú fakticitu vytvárajúcu jeho presvedčivosť.
Alexander Halvoník
