Vyhľadávanie
Preklad Mária Pastirová
Spolok svätého Vojtecha 2014
„O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek rozhoduje myseľ, jej postoj k pozorovaným veciam.“
Anglický spisovateľ, filozof, novinár Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) vyniká šírkou tematického i žánrového spektra svojich diel. U nás je dlhšie známy azda ako autor Detektívnych príbehov otca Browna, v posledných rokoch sme však mali možnosť spoznať i jeho biografický román o sv. Františkovi z Assisi či Ortodoxiu – originálne, humornovážne rozprávanie o zmysle ľudskej existencie. V ňom autor rozvíja svoje povestné umenie paradoxu, keď hovorí o potrebe „spájať dôverne známe s neznámym, teda s tajomstvom“, čím dosiahneme schopnosť vnímať svet s úžasom, s očarením z neho, a na základe toho získame pocit, že je nám naklonený a môže nám v ňom byť dobre...
Plné paradoxov sú aj eseje obsiahnuté v knihe s príznačným názvom Ohromné maličkosti, v ich pozadí zväčša nechýba skromný, no napínavý príbeh. Autor sa v nich zamýšľa presne nad tým, čo vložil do názvu: nad maličkosťami, ktoré sú len zdanlivo „maličké“ (všedné, obyčajné, nezaujímavé), no v skutočnosti – vďaka zmenenému pohľadu – získavajú ohromné rozmery (zaujímavosť, význam, dôležitosť). Mottom celej knižky by mohli byť úvodné autorove slová: „Nikto z nás sa dostatočne nezamýšľa nad vecami, na ktoré upiera svoj pohľad. Ale nedovoľme očiam odpočívať. Cvičme oči, kým sa nenaučia vidieť prekvapivé skutočnosti, na ktoré v prírode natrafíme tak bežne ako na natretý plot. Staňme sa očnými atlétmi...“ Je zrejmé, že autorovi nejde len o „oči“, ale aj o myseľ, pamäť, predstavivosť, že mu ide o nový uhol pohľadu, o nové videnie a chápanie vecí, udalostí, súvislostí, o ich nové, neošúchané interpretácie. Človek, ktorý sa stane „očným atlétom“, objavuje v každodennosti tajomno, priam zázračno, vo všetkom, s čím sa stretáva, nachádza čosi zaujímavé, podnetné, svet sa pre neho stáva nevyčerpateľným zdrojom údivu, očarenia, pretože ten „nikdy nezahynie na nedostatok divov, nanajvýš na nedostatok údivu“.
Takmer v štyroch desiatkach esejí Chesterton dokazuje, že svet hýri neobyčajnými vecami, príbehmi, závisí len od nás, koľko sme schopní rozpoznať. Napríklad na jeho spoznanie ho netreba za každú cenu celý precestovať, stačí ho z jedného miesta pozorovať (sústredene, citlivo, vhĺbene), a naoko nehybný pozorovateľ môže uvidieť viac ako uštvaný cestovateľ.
Chesterton bravúrne dokazuje pravdivosť poučky literárnej teórie, že témou eseje môže byť čokoľvek: obsah vrecka, cesta v drožke, čakáreň na malej železničnej staničke, detské hračky a vzťah dospelých k nim, ale aj ležanie v posteli... O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek rozhoduje myseľ, jej postoj k pozorovaným veciam. Ťažko vybrať zo všetkých typov paradoxných situácií v knihe tie najvydarenejšie, no azda predsa spomeniem paradox cestovateľa, ktorý opúšťa Londýn, avšak na otázku, kam sa vybral na cestu, odpovedá, že do Londýna, ibaže cez viaceré krajiny Európy. Zmyslom cesty je návrat domov, príležitosť uvidieť známe miesta novým pohľadom, či ako to vyjadril protagonista: „Jediný spôsob, ako sa dostať do Anglicka, je odísť z neho.“
V esejach skĺbil spisovateľ humorný tón, prechádzajúci do irónie (výrečný je obraz anglického parlamentu či rôznych politických praktík) s filozofickými úvahami, ktoré prinútia pristaviť sa pri téme – a najmä – vyskúšať si čosi z „očnej atletiky“, z umenia uvidieť svet nanovo, s údivom.
