Preklad Paulína Šedíková Čuhová
Vydavateľstvo Premedia 2015
Deti a heroín. Tak by sa mohla táto kniha volať, keby sa tak nevolala skladba kapely Slobodná Európa (a, samozrejme, keby ju tak autorka chcela pomenovať). Ide o autobiografickú spoveď citlivého človeka, ešte dieťaťa, ktoré chce ísť vlastnou cestou a nanešťastie robí VEĽMI zlé rozhodnutia. Vznikla prepisom magnetofónových nahrávok rozhovorov novinárov Kaia Hermanna a Horsta Riecka s hlavnou hrdinkou Christiane, jej mamou, sociálnymi pracovníkmi a políciou. Zakrátko po svojom vydaní sa stala bestsellerom. Neskôr vznikol aj rovnomenný film.
Príbeh sa začína presťahovaním Christiane s rodinou na berlínske sídlisko Gropiusstadt. Je druhá polovica 70. rokov 20. storočia, ale príbeh by sa mohol odvíjať aj na sídlisku väčšieho slovenského mesta hlavne začiatkom 90. rokov a, bohužiaľ, aj v súčasnosti. Veľa betónu, málo radosti. Christiane vyrastala v rodine, kde boli násilie a alkoholizmus na dennom poriadku. Neskôr sa jej rodičia rozviedli. Kvôli tomu a pocitom osamelosti začala brať drogy. Naša hlavná hrdinka sa postupne dostane až k heroínu. V jej živote sa menia drogy aj partie. Postupne klesá hlbšie na dno, najskôr žobre, neskôr si zarába prostitúciou. Spoznáva sa so svojou veľkou láskou Detlefom, takisto závislým od heroínu. Spolu s mnohými ďalšími drogovo závislými mladými ľuďmi sa prostituujú na železničnej stanici ZOO.
Kniha je najmä o drogách. Nie je to však jej jediná téma. Autorka hodnotí spoločnosť a medzi riadkami sa dočítate aj o silnej túžbe žiť. Príbeh Christiane je stále otvorený. Snaží sa abstinovať a za najväčší zázrak považuje fakt, že ešte stále žije: „Nebol to síce najlepší život, ale je to môj život.“ Román teda varuje, kam môže človek s drogou zájsť. Zároveň však dokáže čitateľa očariť autenticitou. Tieto dve veci sa nevylučujú. Rozhodnutie je len na vás.
