Záhada Blair Witch. Presne rovnaký pocit, ako po zhliadnutí tohto filmu, som mal po prečítaní knihy Kráľ v žltom, respektíve po štyroch hororových poviedkach tejto zbierky. Pocit, keď napriek zaujímavému nápadu a zručnosti autora neprichádza to hlavné – zimomriavky. Obálka sľubovala veľa: „ide o najdôležitejšiu knihu americkej fantastickej literatúry od čias E. A. Poea až dodnes.“ Možno mal autor uvedeného citátu na mysli len tzv. kozmický horor, pre ktorý je typické využívanie nášho strachu z popretia fyzikálnych zákonov sveta a existencie iných svetov a dimenzií s ich vlastnými monštrami. Priekopnícku činnosť autorovi Kráľa v žltom neupieram, ale pocit hrôzy z kontaktu s neznámymi silami a sférami vo mne nevyvolal.
Kniha je zbierkou desiatich poviedok, vyložene hororové sú štyri. Zvyšok sú sladkasté príbehy z prostredia parížskej bohémy a jedna poviedka je dokonca sériou lyrizovaných próz založených na pravidelnom opakovaní istých fráz (Raj prorokov).
Autor vytvoril vlastný svet s tajomnými postavami a udalosťami, o ktorých píše len v náznakoch. Samotný Kráľ predstavuje entitu z neznámeho univerza a v texte zosobňuje šialenstvo. Žltá je farbou tajomného znaku, ktorý skrýva obrovskú moc. V dvoch poviedkach má dvojakú úlohu: raz ako poznávacie znamenie a symbol kráľovskej moci (Záchranca reputácií), v druhom prípade je vo forme ónyxového talizmanu prinášajúceho nešťastie náhodnému človeku, ktorý nemá predstavu o jeho moci (Žlté znamenie).
Podľa môjho názoru je najlepšia poviedka zbierky Záchranca reputácií. Obsahuje zmienku o zakázanej knihe, nedôveryhodného rozprávača a z toho vyplývajúci dvojaký výklad prečítaného. Dobrá je aj poviedka Na dvore draka – tu sa rozprávač ocitne v nočnej more, v ktorej sú popreté zákony času a priestoru a kde ho čaká desivý koniec. Za zmienku stojí i poviedka Žlté znamenie obsahujúca motív prelínania sna a skutočnosti a konfrontáciu s vyslancom Kráľa.
Záverom by som chcel ešte raz zopakovať jedno slovo: zimomriavky. Aj keď som veľmi chcel, ani v najlepších troch poviedkach zbierky neprišli. Dostavil sa iba pocit zo zručne napísaných poviedok. Nie je to málo, a možno budete mať iný názor. Ja však nabudúce siahnem radšej po poviedkach od E. A. Poea alebo H. P. Lovecrafta.