Vyhľadávanie
Objavovanie súčasnosti
Michal HvoreckýTM: Lovci & zberači
Levice, L. C. A. – Koloman Kertész Bagala 2001
Postavami Hvoreckého zbierky sú lovci a zberači postindustriálnej civilizácie. Psychogramy z prelomu tisícročia poskytujú presný pohľad do reality, každý príbeh je umelecky ozvláštnenou antropologickou štúdiou. Vecný a konkrétny štýl nesie myšlienku ľahko a uvoľnene, kompozícia, lexika aj stavba vety sú adekvátne obsahu, hutný text je štýlovo jednotný.
Autor získal už svojou druhou poviedkou Mrakodrap cenu najmladšieho finalistu aj cenu mesta Revúca v šiestom ročníku súťaže o Cenu Gustáva Reussa; knižnou prvotinou Silný pocit čistoty (1998) zaznel v slovenskej literatúre nový silný hlas, ktorý má čo povedať a vie to povedať.
V Lovcoch & zberačoch rozprávač získal odstup od jedného zo svojich estetických východísk, presiahol výrazové prostriedky cyberpunku a prekročil hranice pop-kultúry. Nepreberá povrchne jej tematické a motivické inštrumentárium, suverénne spája jej vyjadrovacie prostriedky s rozprávačskými technikami postmodernej prózy. Text nabitý reáliami zaujme intenzitou imaginácie, dôslednou dedukciou do detailu domyslenej koncentrovanej vízie. Rýchlo sa striedajúce výbuchy informácie ponárajú čitateľa do kúpeľa literárnych vnemov podobných senzorickému preťaženiu hardrocku, presycujú ho hustotou faktických informácií. Dravá zmyslovosť a vizualizácia pripomína dramaturgické techniky akčných filmov a videoklipov, scény a opisy sú hmatateľne presvedčivé.
Technicky vecná, zdanlivo nezaujímavá deskripcia detailov slúži celku. Za klinicky chladnou analýzou stojí zúčastnený postoj rozprávača, zaujatého skúmaním nového sveta. Objavovanie sveta je preňho zároveň objavovaním alternatívnych svetov, príznačným pre fantastickú literatúru – lenže svety Hvoreckého fantázie sú pevne zakotvené v skutočnosti. Dobrodružstvá zážitkov sú aj dobrodružstvom poznávania. Autor si udržiava ironický odstup (Berlin, Prvé víťazstvo supermarketov) rovnako od „horúcej“ postmodernej tematiky (reklama, marketing, vláda nadnárodných korporácií a moderný okultizmus) a tiež od jej reflexie v dielach postmoderných umelcov a filozofov (Brand Party). Hororový príbeh Najhorší zločin vo Wilsonove sa opiera o historické reálie Bratislavy (text oživujú dobové pohľadnice a okultistické diagramy), tematizuje však návrat k iracionalizmu, pragmatickú reakciu na technický racionalizmus informatickej civilizácie. Hvorecký surfuje na vlnách oceánu mediálnych a internetových informácií (Nové médiu, Berlin), simulakry synestetických médií vrátane internetu používa ako materiál svojej imaginácie.
Druhá kniha Michala Hvoreckého vychádza ako prvý zväzok novej edície modernej prózy techno.sktm. Geometricky prísna obálka knihy je možno tichým vyhlásením dištancie autora od krikľavej sebareklamy. Nad doslovom Pavla Minára Popkultúra v príbehu váham, či nejde o mystifikáciu ironizujúceho i sebaironizujúceho autora, o ďalší text, presne doplňujúci obsah a autorský zámer zbierky, hoci nemá atribúty poviedky. Potešila ma aj príjemná typografická a knihárska úprava. A celkom na záver: prekvapilo by ma, keby sa v zahraničí čoskoro neobjavili preklady tejto knihy.
