Vyhľadávanie
Branislav Jobus (1969) je ojedinelým zjavom na našej umeleckej scéne. Okrem toho, že pôsobí v alternatívnych kapelách Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi a Abusus, vo svojom meste Vrbové organizuje pravidelný letný festival Vrbovské vetry. Zároveň sa aktívne venuje literárnej tvorbe pre deti a počas bežných pracovných dní ho nájdete v atómovej elektrárni. Po knižnom debute Láskavé rozprávky z roku 2007 vydal Zázračné rozprávky (2009, obe vo vydavateľstve Edition Ryba) a nevšedný denníkový záznam z horolezeckého pokusu s názvom Až na vrchol (Legenda 2008). Potom nasledovali dve úspešné rozprávkové knihy o muflónovi Ancijášovi, hrdinovi, ktorého si detskí čitatelia okamžite obľúbili. Po príhodách z ciest plných dobrodružstiev Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda (2010) vyšlo v tomto roku takisto vo Vydavateľstve Slovart ich pokračovanie s názvom Ako muflón Ancijáš cestoval na západ, v ktorom opäť čitatelia stretnú svojrázneho a dobrosrdečného muflóna a jeho zvieracích priateľov.
• Cítite sa viac ako hudobník alebo spisovateľ?
– Hudbu robím celý život, zatiaľ čo knihám sa venujem len 6 rokov. Vlastne odvtedy, ako som začal abstinovať.
• Prečo ste začali písať a čím vás oslovila práve literatúra pre deti?
– Už ako malé dieťa som si sám pre seba písal knihy. Hral som sa. Dokonca ako pubertiak som napísal knihu 60 000 křížú. Kreslil som si krížiky, na každú stránku 1000 kusov. Potom prišla ponuka na leporelo – výzva, ktorá sa neodmieta. S abstinenciou som sa začal knihám venovať poctivo, tak ako aj životu a všetkému okolo mňa.
Rozprávky mi jednoducho sedia. Latka fantázie sa pri nich dá posunúť až do neba. Ono sa to skrátka niekam musí zaradiť a dôvod, prečo rozprávky evidujeme pod hlavičkou literatúra pre deti, je práve ten, že sú to rozprávky. Keď ich píšem, myslím na deti a na dospelých rovnakým dielom. Tvorím pre všetkých. Keď čo i len jednému človeku na svete urobí moja rozprávka radosť, stálo to za to.
• Aké boli vaše hudobné začiatky? V kapele Karpatské chrbáty ste začínali pomerne mladý...
– S pánom bratom sme ako malé deti vymýšľali rôzne piesne, potom sme si ich nahrávali a tešili sa z toho. Ako trinásťroční sme založili skupinu Harmasan, ktorá sa neskôr premenovala na Veget a fungovala až do zákazu, ktorý nariadilo socialistické kultúrne stredisko. Potom sme sa nazvali Karpatské chrbáty a fungujeme tak dodnes.
• Okrem Karpatských chrbátov pôsobíte aj v kapele Vrbovskí víťazi a v sólovom projekte Abusus. Je vám lepšie takto na viacerých stoličkách? Čím sa od seba jednotlivé kapely odlišujú?
– Tieto skupiny spája hlavne to, že sú to alternatívne a nie komerčné muzikantské projekty. Hudobne sú absolútne rozdielne. ABUSUS je elektronická hudba, kde si piesne robím na počítači. Vrbovskí víťazi je zase priemyselný folklór, čiže hudobný štýl, ktorý sme s pánom bratom vymysleli v roku 2000. Hráme na rôznych záchodových rúrach, vysávačoch a podobne. Spievame len o práci, o bezpečnosti pri práci a montérky sú naše kroje. Karpatské chrbáty, to je klasická rocková hudobná skupina. Bicie, basgitara, gitara a podobne.
• Vaša hudba má dnes svojich skalných fanúšikov. Čo je jej posolstvom?
– Nie všetko musí mať posolstvo. Hráme preto, lebo nás to baví. Nikdy som nevymýšľal pieseň so zámerom, aby ohúrila čo najväčšie masy. Najdôležitejšie pre mňa vždy bolo, aby som ja mal dobrý pocit. Rovnako pristupujem aj ku knihám. Píšem len to, čo cítim a čo ma baví.
• Netajíte sa tým, že ste prekonali závislosť od alkoholu. Čo vám abstinencia priniesla ako umelcovi a človeku? Aký je váš život bez alkoholu?
– Abstinencia mi priniesla slobodu. Robiť otroka a sluhu svojmu zlému vládcovi alkoholu, nie je „nič moc“. Pred šiestimi rokmi som si preto povedal dosť. Život bez závislosti je celkom iný, plnší a krajší. Napríklad predtým som mával 15 koncertov za rok, teraz ich mávam 115. V období závislosti som nepísal knihy, len som o nich sníval, teraz si plním sny ako na bežiacom páse. Vtedy som vydával jedno CD za tri roky, teraz nastala situácia, že mi vyšli aj 3 CD za rok... Ale nie je to len o tom. Robím, čo chcem, a jediné potrebné dávkovanie je dýchať čistý vzduch a dúšok čistej vody.
• Žijete vo Vrbovom, kde organizujete festival Vrbovské vetry. Často ste dokonca označovaný za lokálpatriota. Dajú sa vo Vrbovom robiť veľké veci? Nie je dnes jednoduchšie žiť vo veľkom meste?
– Je. Preto žijem v meste. Vrbové je mesto. Síce malé, ale je. Za lokálpatriota označujú hlavne pána brata. Niekedy si to všetko všetci pomiešajú. Ja som Zemegulčan.
• Ako sa vlastne vo vašej fantázii zrodil muflón Ancijáš, hlavná postava vašich posledných dvoch kníh?
– Na jednej jesennej prechádzke lesom počas dažďa. Zbadal som muflónov a bolo to jasné. Keď ma potom prišiel navštíviť kamarát Rastislav zo skupiny Bez ladu a skladu a ja som ho do telefónu počul vravieť „a kde si, ancijáša tvojho“, hneď som vedel, ako sa bude hlavná postava knihy volať. Dobrák s rohami menom Ancijáš.
• Muflón Ancijáš je typ odvážneho a sympatického hrdinu, ktorý sa nikdy nevzdáva a viac ako pre svoj prospech robí dobré skutky na úžitok iným. Vlastne v tom má veľkú pasiu. Ste si so svojou knižnou postavou v niečom podobní?
– Áno, v príbehoch je toho dosť z môjho osobného života. Napríklad tie zázračné tepláčiky, ktoré Ancijáš nosí a má ich veľmi rád, mám doma. Dodnes si ich obliekam na významné akcie.
• Muflón Ancijáš je veľký svetobežník. V prvej knihe precestuje celý svet, v druhej sa vydáva na západ. Aj vy rád cestujete?
– Samozrejme. Cestovanie je môj koníček. S kapelami aj bez nich najazdím ročne desaťtisíce kilometrov. Ancijášovi, ktorý brázdi celý svet, sa síce nevyrovnám, ale miesta, ktoré sú dostupné časovo aj finančne, navštevujem rád.
• Vrbové je rodiskom cestovateľa a spisovateľa Mórica Beňovského. Nechystá sa muflón Ancijáš v budúcnosti nasledovať jeho cesty?
– Túto zimu nechám Ancijáška vydýchnuť. Na rade je KOMISÁR MRODGE, rozprávkové kriminálky. Potom sa vrátim k Ancijáškovi a uvidíme... Možno sa zatúla aj do vesmíru, možno na Madagaskar. Záleží, po čom bude túžiť.
• Detský čitateľ je čarovný svojou úprimnosťou. Buď si hrdinu z príbehu obľúbi, alebo nie. Aké sú reakcie detí na vaše knihy? Prekvapia vás niekedy?
– Ja som ako dieťa. Rozprávam a prihováram sa k nim ako k seberovným. A reakcie detí sú naozaj úžasné. Absolvoval som desiatky besied v školách a vždy sa máme o čom rozprávať. Knihy Láskavé a Zázračné rozprávky boli komplikovanejšie, ale muflón Ancijáš je jasný, úprimný a navyše je s ním zábava. Dokonca ho prečítal aj môj syn, a to už je naozaj čo povedať.
• Vašim knihám nechýba živý a prirodzený vtip. Je pre vás humor korením života?
– Som úprimný, otvorený a humor v sebe umelo nepotláčam. Som, aký som. Humor vyčnieva nad všetkým. Humor je viditeľný. Ten, kto ma pozná, kto pozorne číta moje knihy, alebo počúva moju hudbu, nájde pod tým nánosom humoru aj slzy. Každý objaví, čo chce. Odkazy sú v mojich knihách zakódované.
• Snažíte sa propagovať svoje knihy aj v zahraničí? Aká je odozva čitateľov za hranicami Slovenska?
– Čechy asi nemusím komentovať. Tam mávam dosť koncertov, uvádzam festival Trutnov, sem-tam niečo prečítam, alebo oboznámim návštevníkov s mojimi novinkami. Blízkosť našich jazykov vytvára dobré podmienky aj pre knihy zo Slovenska. Tento rok som bol na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v Bologni, kde sa čítali aj nejaké ukážky v taliančine. Uvidíme, ako to tam dopadne. Keď som písal prvú veľkú knihu Láskavé rozprávky, hovoril som si, že keby sa moja kniha páčila len jednému človeku na svete, som šťastný a stálo to za to. Je mi jedno, či pôjde o Slováka, Čecha alebo Taliana.
• Medzi vašimi knihami dominuje detská literatúra. Literatúra pre dospelých vás neláka?
– Už som spomínal, že rozprávky píšem aj pre dospelých. „Oficiálna“ literatúra pre dospelých ma zatiaľ neláka. Do „rozprávky“ sa totiž dá ukryť čokoľvek.
• Kedy sa vám najlepšie píše? Ste typ pracovitého umelca, alebo skrátka musíte mať svoju tvorivú chvíľu?
– Som pracovitý typ a písanie považujem za sviatosť. Pol roka dopredu si naplánujem deň, kedy začnem a deň, kedy skončím. Napríklad štart na Vianoce, koniec na deň zaľúbených. Vždy som termíny dodržal. Keď raz začnem, vložím sa do písania úplne celý. Príbeh naplno prežívam a bavím sa na tom.
• Čím vás obohacuje hudba a čím literatúra? Pociťujete v tom nejaký rozdiel?
– To, že sa knihám darí, nepovažujem za sezónny hit môjho života. Hudbu robím tridsať rokov a cez knihy sa mi moja celoživotná práca vracia. Mám spätnú väzbu. Knihy ten kruh jednoducho uzavreli. Každú časť umenia, ktoré tvorím, hádžem do jedného mecha – cédečka knihy, texty, všetko je to krásne a všetko je poprepájané medzi sebou.
• Počas všedných dní pracujete ako mechanik v atómovej elektrárni. Nie je pre vašu umeleckú dušu takéto povolanie ubíjajúce? Alebo vás nezvyčajné prostredie elektrárne inšpiruje?
– Keď chceme prežiť, niekedy nemáme na výber. Mám dobrú prácu a vážim si ju. Pokiaľ ide o inšpiráciu, nachádzam ju úplne všade, nielen v práci. Radujem sa zo všetkého. Či som v atómke, alebo kdekoľvek inde. Zatiaľ pri tejto práci ostávam, uvidíme, čo bude ďalej. Ja sa teším na akékoľvek varianty.
• Po akej literatúre siahnete vo voľnom čase? Ktorá kniha vás naposledy oslovila?
– Popri mojich 100 akciách ročne, práci v atómovej elektrárni a festivale Vrbovské vetry robím momentálne hudbu pre Slovenské komorné divadlo v Martine k inscenácii o muflónovi Ancijášovi, ktorá bude mať premiéru 21. októbra 2011. Popri knihách, ktoré vymýšľam, mi teda na čítanie inej literatúry veľa voľného času neostáva. A keď aj náhodou nejaké to voľno mám, cestujem ako muflón Ancijáš aspoň do časovo a finančne dostupných destinácií. Napríklad s mojimi synmi sa radi hráme hru „po stopách muflóna Ancijáša“. Cez leto sme si pozreli Benátky a v októbri ideme do Londýna nalepiť žuvačku na miesto, kde sa otvára most Tower Bridge. Čítanie kníh je pre mňa z časových dôvodov na prevádzkovom minime. Viac ma baví ich písať.
• Aké sú vaše umelecké sny?
– Splnil som si takmer všetky. Plniť sny ma baví. Rád by som napríklad letel do vesmíru, len musím počkať, kým to zlacnie. Možno sa mi aj to raz splní. Zatiaľ si plním dostupné sny, a to niekoľkokrát za rok a s radosťou. Na Mikuláša plánujem začať písať spomínané kriminálne rozprávky Komisár MRODGE a na budúci rok chcem nahrať nové CD Karpatské chrbáty a ABUSUS. Všetko postupne, krôčik za krôčikom. Teším sa!
