Po úspechu knihy Deň, keď pastelky dali výpoveď prichádza spisovateľ Drew Daywalt s pokračovaním príbehu o netradičných problémoch a životných peripetiách niekoľkých voskových farbičiek. Deň, keď pastelky našli domov sľubuje nielen pokračovanie strastiplných osudov farebných kamarátov, ale tiež veľkú dávku zábavy a humoru.
O ilustrácie sa opäť postaral Oliver Jeffers, ale tentoraz nedodržal líniu maľby malého dieťaťa a z niektorých ilustrácií doslova srší pohľad dospelého. To je škoda, pretože s týmito obrázkami sa dalo aj viac vyhrať. Často je ilustrácia doplnená o fotku, na ktorej je dokreslená konkrétna pastelka a hotovo. Síce humorne, ale opakovaný vtip už vtipom po druhý či tretí raz rozhodne nie je.
Hlavnou témou tentoraz nie sú ponosy pasteliek o ich ťažkom osude maľovania pridelených predmetov, ale listy a pohľadnice od farbičiek, ktoré malý výtvarník Daniel „za posledné roky stratil, zabudol, zlomil alebo zanedbal“ (s. 37). A tak prichádza pošta z domu – spod gauča, zo záhrady, z pivnice a aj hotela, kde bola rodina kedysi na dovolenke. Ďalšie pastelky neuniesli svoj ťažký osud a vydali sa do sveta. Našťastie, chlapec nájde spôsob, ako uspokojiť svoje farebné kamarátky a všetky nakoniec nájdu svoj vysnívaný domov.
Autor sa rozhodol nepokračovať v príbehoch z prvej knihy a aj pastelky majú iné farby. Mladšieho čitateľa od štyroch rokov, ktorému je kniha primárne určená, učí spoznávať gaštanovohnedú, svetlohnedú, hnedú, hráškovozelenú, zlatú, tyrkysovú i svietiacu v tme. Odvážna neónovočervená pastelka sa dokonca objaví až v piatich príbehoch. Keďže veľa rozumu nepobrala, prejde naozaj celý svet, i keď inak, než to v skutočnosti je: „Prešla som Čínu, Kanadu a Francúzsko… aspoň myslím. Práve prechádzam cez Newcastle na ťave!“ (s. 22). Iba dve pastelky pokračujú v prežívaní svojho príbehu z prvej knihy – žltá a oranžová. Avšak vo svetle nových udalostí usúdia, že „žiadna z nás už nechce byť farbou slnka, odkedy si nás zabudol vonku a na slnku sme sa roztopili… spoločne!“ (s. 14).
Príbeh o pastelkách deti rozhodne pobaví. Pre dospelých ponúka krátky úlet mimo realitu a zamyslenie sa nad tým, či predsa len pohľad na svet detskými očami nie je možnosťou nájsť v srdci miesto pre všetkých priateľov.