Precitnutie v Trenčíne

Lukáš Cabala: Satori v Trenčíne

Bratislava, Artforum, 2020

Nápadito fantazijný debut Lukáša Cabalu Satori v Trenčíne vstupuje nielen do mesta Trenčína v jeho futuristickej podobe, ale i do mesta mysle hlavného protagonistu Vincenta. Uličky, po ktorých kráča, sa mu krútia v hlave ako možné cesty, nové vzťahy, celkom iný príbeh.

„So stánkom s občerstvením pokračovala, ale už len na ulici. Musí vidieť na oblohu, ináč ju pochytí úzkosť.“ Hovorí jedna z vašich vedľajších postáv. Vy pracujete v antikvariáte, v „nepojazdnom stánku s (literárnym) občerstvením“. Inšpiroval vás k písaniu?

Písanie ma lákalo už v čase pred antikvariátom, ale áno, myslím, že to funguje aj takto. Chcel som k tým knihám prispieť aj svojím vlastným príbehom. Byť súčasťou poličiek mi robí akúsi detskú radosť.

Vzniklo Satori v Trenčíne v antikvariáte?

Áno, bývam v rodinnom dome, kde sídli antikvariát, kde pracujem s knihami a kde sú všetky knihy uložené. Zdá sa mi, že v tom texte sa prítomnosť toľkých zväzkov odráža priamo i nepriamo. Možno si niekto myslí, že je to štylizované do polohy, kde sú postavy vášniví čitatelia, ale ja som naozaj neustále obklopený knižkami a ak by som sa v próze tváril, že to tak nie je, bolo by to z môjho pohľadu zvláštne.

Ste v desiatke literárnej Ceny Anasoft Litera. Prekvapilo vás však, že sa vaša kniha stala v čitateľskej ankete Knižnej revue Debutom roka 2020 spomedzi ostatných štyroch nominovaných debutov?

Hm, asi neprekvapilo, ale rovnako by ma neprekvapilo, ak by to vyhrala Dominika Moravčíková. Mala na svoju básnickú zbierku výrazné ohlasy.

Kerouac, ktorého často vo svojej knihe spomínate, napísal svoje „satori – osvietenie“ na konci spisovateľskej kariéry a spočívalo v hľadaní jeho koreňov vo Francúzsku. Pre vás je Satori v Trenčíne opakom – debutom. V čom vidíte svoje „osvietenie“?

Ja si ten výraz radšej prekladám ako precitnutie. Ale jasné, záblesk osvietenia alebo precitnutie, to je podobné. Pre mňa je to moment pochopenia, že sa dá žiť aj s problémami, zmieriť sa s nimi a byť pripravený zvládnuť ich.

Kedy ste naposledy zažili taký moment?

Zhruba pred dvomi rokmi. V čase písania Satori v Trenčíne, keď som sa snažil vyrovnať s ťažkosťami, ktoré sa mi nedarilo zvládať.

Čítate svojich rovesníkov zo slovenskej literárnej scény?  

Čítam, áno, ale už menej. Michaela Rosová ma dostala knižkou Dandy a pred dvomi rokmi jej vyšla Tvoja izba, ktorú som vnímal ako voľné pokračovanie Dandyho. Inak čítam skôr súčasnú svetovú prózu. Z tej našej sa vždy teším na nového Ballu a každý rok siahnem po niečom od Rudolfa Slobodu, aj keď už dávno nie je súčasníkom. Z tohtoročnej Anasoft desiatky som zatiaľ stihol knihy Zuzany Šmatlákovej a Richarda Pupalu, obe určite stoja za prečítanie. Chystám sa aj na poviedky Barbory Hrínovej.

Z tej súčasnej svetovej prózy je kto pre vás zaručenou istotou dobrého textu?

Vždy sa teším na novú Nicole Kraussovú a zvedavý som aj na Houellebecqa, Judith Hermannovú, ale nebojím sa ani fantazijných svetov China Miévilla, sci-fi Neala Stepehensona a Liou Cch'-sina. Mám dojem, že takýto typ žánrovej prózy prináša človeku perspektívu, ktorú by inde ťažko našiel.  

Chystáte už druhú knihu?

Nová knižka vyjde na jeseň a dopísaná bola ešte pred nomináciou na cenu Anasoft litera.

Bude to voľné pokračovanie vášho debutu?

Asi sa to dá nazvať voľným pokračovaním, áno, postava Vincenta zostáva. Keď ma vydavateľstvo požiadalo o napísanie krátkej anotácie do edičného plánu, dve hodiny som sedel pred bielym monitorom a nevedel som ju dať dohromady. Vnímam to ako dobré znamenie, že sa novela nedá ľahko obsiahnuť vo dvoch vetách. Ani teraz mi nenapadá rýchle zhrnutie. Aby som sa tomu úplne nevyhol, tak poviem, že príbeh nás zavedie kamsi na Sibír.

Cítite teraz pri písaní akýsi záväzok, rešpekt?

Záväzok a rešpekt k písaniu som cítil vždy, a to aj v prípade, že mojou jedinou čitateľkou bola temnota v šuplíku. Ale v súčasnosti sa mi píše dobre, necítim žiadny nepríjemný tlak. Záväzky smerom k čitateľom a k vydavateľovi sú z môjho pohľadu rovnaké ako záväzok voči sebe samému.

Ktorú knihu ste si ako prvú kúpili v antikvariáte?

Ach, tak to si nepamätám. Ale naposledy to bola kniha Výherci Cortázara z českého antikvariátu.

Foto: Tamara Márer