Recenzia
30.01.2012

111 Sexifóry. 222 Afohryzmy. 333 Aforizmy - Jozef Sitko

Kresby Dušan Junek
Bratislava, Veda 2011

Sitko-novinár prešiel niekoľko redakcií, ale ako mnohým jeho rovesníkom pečať publicistu mu dala Smena šesťdesiatych rokov. V okupačných časoch nemohol publikovať, dvadsať rokov prežil takmer symbolicky – v Mraziarňach a medzi odpadom v Zberných surovinách. Do ponovembrových dní vkročil však hrdo – založil a na tie búrlivé časy aj dlho viedol úspešný týždenník Slobodný piatok a od vzniku samostatnosti tlačový odbor prezidenta SR. Krátko bol konateľom denníka Práca, založil Nadáciu Slovak gold, štrnásť rokov bol jej prezidentom, získal niekoľko žurnalistických ocenení, aj Pribinov kríž – to je takmer vyčerpávajúca biografia žurnalistu. Bibliografia spisovateľa je zatiaľ kratšia: kniha literatúry faktu On, On a Slobodný piatok s memoárovou črtou, Politici a novinári cez sitko s väčšou memoárovou ambíciou: dať obraz o jednom dramatickom výseku národných dejín cez osobnosti, s ktorými prišiel do úzkeho kontaktu. Vydarená ambícia a originálny nápad. Nikto, kto sa dnes zaoberá históriou, politológiou, sociológiou či novinovedou druhej polovice dvadsiateho storočia, by na ňu nemal zabudnúť. A ešte kniha aforizmov Dobro nenaučíš. V tejto tvorbe neustal, dôkazom je jeho nová kniha, ktorej texty sú kratučké, až by kratšie ani nemohli byť, ale ktorá má na titulnej strane hneď štyri tituly: 111 Sexifóry, 222 Afohryz my, (čo je dovedna) 333 Aforizmy a 33 Kresby Dušana Juneka, mimochodom, mysliace a nútiace myslieť (a dávajúce Sitkovým aforizmom ďalší rozmer).Priznávam sa (raz sa na mňa za toto priznanie trochu nahneval ďalší známy autor najkratšej literatúry Milan Kenda), že mám rád aforizmy s veľkou dávkou irónie a sebairónie (Tomáš Janovic) či sarkazmu a sebauštipačnosti (Peter Gregor), jeden aj druhý typ ma – ako sa vraví –„nabudí“. Keď som však mal v rukách dávnejšiu knižku Jozefa Sitka Dobro nenaučíš, mal som zrazu pocit pokoja, kochania v hlbokých, vari až večných pravdách, vypovedaných najstručnejším spôsobom. Ten istý pocit ma naplnil aj teraz, keď som odkladal na stolík novú Sitkovu zbierku múdrostí, mimoriadne vtipne ilustrovanú Dušanom Junekom, mimochodom tiež voľakedy mladým mužom, ktorý zažiaril na nebi slovenskej karikatúry v oných rokoch šesťdesiatych.Naozaj je to zbierka múdrostí, lebo Sitkove aforizmy sú tvarom a výpoveďou azda najbližšie spôsobu, akým sa vyjadrujú múdrosti – od pradávnych čias a prastarých národov po slovenské príslovia. Istotne sa mnohé z tejto podoby vymykajú, ale to je, myslím si, ich základná črta. A zároveň ich zvláštna cena.