Vyhľadávanie
Medzi mantinelmi
Isaak Babeľ
Ako to chodilo v Odese
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Preklad Ján Štrasser
Napriek tomu, že niektoré poviedky už raz vyšli, nové vydanie a preklad treba uvítať. Babeľ je vo viacerých ohľadoch neprekonateľný. Kniha Ako to chodilo v Odese má tri časti: Odeské poviedky, Ježišov hriech a Prerátal si sa, kapitán. Kým v prvej časti sa Babeľ predstavuje ako vynikajúci znalec Odesy (narodil sa v jej katakombách), v druhej časti naplno vyznieva šírka jeho epického záberu zasahujúceho do rôznych lokalít a spoločenských vrstiev, tretia je o ruskej revolúcii z roku 1917 a jej následkoch. Detsky najnežnejšie a zároveň bolestivé je rozprávanie o Odese v prvej časti. Podľa týchto poviedok autor napísal scenár pre W. Wilnera, ktorý nakrútil film o židovskom lupičovi Beňovi Krikovi. Krátko po jeho prvom premietnutí roku 1927 ho zakázali. Babeľ spolupracoval aj s ďalším Odesanom Sergejom Ejzenštejnom na filme Bežinova lúka, i ten štátna stranícka mašinéria promptne zlikvidovala. Socialistickú výstavbu sa neskôr pokúšal zachytiť vo filmovom scenári Čínsky mlyn, ďalší scenár Staré námestie č. 4 sa nedočkal realizácie, pár dní po jeho odovzdaní do Štúdia filmov pre mládež Babeľa zatkli a zakrátko popravili. Z hľadiska faktografie tieto aj niektoré ďalšie údaje o Babeľovej tvorbe v doslove chýbajú. Aj keď pre jeho tvorbu neboli určujúce, rozširujú pohľad na autorovo úsilie.
Babeľ svoje zážitky obdivuhodne pretavil do krátkych, ale úderných poviedok a čŕt, ba i do reportáží, ktoré písal do denníka Novaja žizň, orgánu menševikov (vydával ho Maxim Gorkij, ktorému už predtým prispieval do známeho denníka Anály). V jeho tvorbe sa zrážali dva svety: svet horkej židovskej bolesti a plamenné revolučné nadšenie. Babeľ spájal v sebe židovskú skepsu s komunistickým oduševnením. Jedna z jeho postáv sa pýta, kde zostala sladká revolúcia. Odpovede sa v tom čase nedočkala. Až mnoho rokov po Babeľovej smrti sa zaviedli pojmy socializmus s ľudskou tvárou alebo ľudský socializmus a vznikli pokusy takéto socializmy vybudovať.
Babeľovi ale nemožno prisúdiť epiteton politického spisovateľa. Videl a cítil po svojom a tak aj písal. Napriek tomu vari každý, kto zažil minulý režim, pocíti znovu jeho studený dych najmä v poslednej časti Prerátal si sa, kapitán. Nech sú slová a výrazy obalené drsnou lyrikou, predsa neomylne zakotvujú príbeh do éry budovania komunizmu. Babeľ zachytáva bez príkras propagandistov hovoriacich vlastným jazykom, konajúcich podľa nezmieriteľného ideologického presvedčenia. Poviedky hovoria o pravde, vine, smutných radostiach, o čierňavách v duši a svedomí, ale nemoralizujú. Svet bol plný krutostí.
Tak to chodilo nielen v Odese... Od jednej krajnosti k druhej, od narodenia po smrť. Mantinely. Medzi nimi ľudia žili a Babeľ ich škáročkou vášnivo pozoroval.
Ľuboš Svetoň
