Vyhľadávanie
Tretí zväzok rozhovorov pôvodne uverejňovaných v jednom z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete The Paris Review predstavuje autorov a autorky reprezentujúce literatúru sedemdesiatych rokov 20. storočia. Editori série, T. Hučko a F. Malík síce nikde v knihe neprezrádzajú kľúč, podľa ktorého výber zostavovali, ale zdá sa, že sa snažili vybrať osobnosti čo najrozmanitejších identít aj prístupov k literárnej tvorbe. V knihe sa teda predstaví spisovateľ a hudobný skladateľ A. Burgess, novinárka a publicistka J. Didion, komik J. Heller, predstaviteľ amerického hnutia za oslobodenie gejov a obdivovateľ védantskej filozofie Ch. Isherwood, predstaviteľ tzv. americkej židovskej literatúry B. Malamud, angažovaný ľavicový básnik P. Neruda, pozoruhodne produktívna J. C. Oates, poetka A. Sexton tematizujúca svet depresie, materstva či pokusov o samovraždu, neúprosný kritik amerických pomerov G. Vidal a vojnový veterán – nesmierne vtipný K. Vonnegut.
Okrem Čiľana P. Nerudu a Brita A. Burgessa vychádza výber tvorcov z amerického literárneho prostredia, vďaka čomu máme možnosť nahliadnuť napríklad do sveta večerných kurzov písania pre dospelých, ako aj do univerzitného prostredia, ktoré mnohým z nich umožnilo venovať sa výlučne literatúre a vlastnej tvorbe. Absolventi ani lektori (obe skupiny majú v knihe svojich zástupcov) nehodnotia kurzy kreatívneho písania negatívne: zhodujú sa v názore, že stretnutia tohto typu ponúkajú účastníkom zmysluplne strávený čas bez ohľadu na to, koľko profesionálnych spisovateľov vyprodukujú, otvárajú priestor na hĺbkové ponáranie sa do textov a stretávanie vzájomne si blízkych, zaujímavých a vnímavých ľudí.
Zároveň sa však v rozhovoroch odkrýva aj menej idylická tvár literárno-kultúrneho prostredia Spojených štátov 70. rokov. Najmä otázky typu „Kto je podľa vášho názoru predurčený stať sa velikánom?“ dávajú tušiť panujúci predpoklad, že najväčšou ambíciou píšucich ľudí je dostať sa do akejsi elitnej skupiny géniov, obstáť v pomyselnom teste kvality či zvyšovať svoju produktivitu. Príznačná je potom odpoveď J. C. Oates: „Keďže ako ženu ma nemôžu brať vážne minimálne tí kritici, ktorí v tlači zostavujú rebríčky autorov, mám zrejme slobodu robiť si, čo chcem. Nemám nijaký zmysel pre konkurenciu a ani záujem súťažiť; celkom mi uniká, o čo sa taký Hemingway a jeho epigón Mailer pokúšajú, keď so svojím talentom vstupujú do ringu. Pokiaľ viem, žiadne umelecké dielo nikdy odnikiaľ nevytlačilo iné umelecké dielo.“ (s. 165) Veľavravné je aj konštatovanie G. Vidala: „Recenzenti (...). Zaujímajú ich spisovatelia, nie literatúra, a morálka, nie dobré umenie.“ (s. 203)
Každý rozhovor otvára nové otázky a témy, ale dva za sebou nasledujúce rozhovory vytŕčajú spomedzi ostatných aj vďaka vzájomnému napätiu. Poetka Anne Sextona (prevažne) prozaička Joyce Carol Oates bojujú ako ženy autorky pri tvorbe s podobnými predsudkami či prekážkami, ale vo svojom vzťahu k písaniu nemôžu byť rozdielnejšie. Sexton sa k tvorbe, ale aj k literatúre všeobecne dostala až v dospelosti v rámci psychoterapie („Bola som obeťou amerického sna, buržoázneho sna strednej triedy. Chcela som len svoj malý kúsok života, byť vydatá, mať deti,“ s. 173) a celý život bojuje jednak s vlastným zdravím, ako aj s rodinou nárokujúcou si na jej čas a sily. Oates vyrástla v rodine podporujúcej jej tvorivosť a svoje romány chrlí ako bežnú každodennú, hoci mimoriadne radostnú prácu.
Ani pri treťom zväzku tejto série sa prekladateľskému a redaktorskému kolektívu, žiaľ, nepodarilo celkom vyhnúť jazykovým a formálnym problémom. Stále sa občas objavujú zle, doslovne či štylisticky neadekvátne preložené miesta, ale najväčší údiv vyvoláva stratégia (alebo jej absencia) prekladania názvov literárnych diel: väčšina názvov kníh či jednotlivých textov (nie však všetky) je uvedená v angličtine bez ohľadu na to, v akom jazyku boli napísané alebo či existuje slovenský preklad. Ako sa však dá v slovenskom texte akceptovať Dr. Zhivago, vyslovene smiešne „Stories from Malá strana (Malostranské poviedky)“ alebo domnienka, že P. Neruda napísal knihu Residence on Earth? V publikačnej praxi sa uplatňujú viaceré spôsoby riešenia takýchto situácií, ale tu sa na jednotnom a zmysluplnom postupe nedohodli. Škoda, lebo takýto v podstate formálny detail trochu kazí ináč dobrý dojem z knihy s premyslenou dramaturgiou, rozmanitými témami a inšpirujúcimi myšlienkami.
Kol. aut: The Paris Review. Rozhovory s osobnosťami literatúry 70. rokov
Preklad: V. Gális, T. Hučko, K. Karabová, M. Makara, P. Pančíková
Bratislava: Brak, 2022
