Atentáty - R. G. Grant - Šok a zdesenie v ľudských dejinách

Šok a zdesenie v ľudských dejinách

Šok a zdesenie v ľudských dejinách

R. G. Grant: Atentáty

Bratislava, Perfekt 2005

     Časy, keď našinec hltal V. P. Borovičku (Atentáty, ktoré mali zmeniť svet) sú už zrejme nenávratne preč a dnešný čitateľ, rozmaznaný lákavým a remeselne zručným stvárnením knižiek si už vyžaduje čosi navyše. Kniha R. G. Granta možno nie je písaná dramatickým štýlom pripomínajúcim detektívky, zato je faktograficky presná a obrazovo bohatá. Približuje nám viac ako stovku atentátov, vrátane profilov vrahov a ich obetí, opisov použitých zbraní a dôležitých detailov. Zachytáva atentáty, ktoré sa zaradili medzi rozhodujúce okamihy dejín (František Ferdinand, Filip Macedónsky, Caesar), obete revolučného kvasu (Lev Trockij, Marat, Aldo Moro), terče náboženského fanatizmu (Anvar al-Sadat, Indira Gándhíová, Jicchak Rabin), vraždy osobností bojujúcich za občianske práva (Gándhí, Martin Luther King, arcibiskup Romero), ale aj hŕstku šťastlivcov, ktorí to prežili (Reagan, Lenin, Hitler, Ján Pavol II.).

     Táto kniha ukazuje, aké vážne následky alebo mobilizujúce účinky mali v dejinách atentáty na významné osobnosti. Rovnako nám pripomína, že tento odveký spôsob odstraňovania nepriateľov nie je ani zďaleka na ústupe, naopak – rozširuje sa. Zaujímavé sú aj psychologické profily jednotlivých vrahov. Politicky motivovaní atentátnici sú zvyčajne duševne zdraví a vyrovnaní jednotlivci, ktorí veria, že chladnokrvnú vraždu ospravedlňuje ich posvätná záležitosť. Na druhej strane, typický americký atentátnik je neschopný osamelý jedinec, ktorý túži po uznaní a postavení, ktorý sa svoj pocit bezvýznamnosti rozhodol riešiť individuálnym násilným činom. Možno aj preto sú v Spojených štátoch také obľúbené sprisahanecké teórie, ktoré majú dodať vraždám povedzme Abrahama Lincolna alebo J. F. Kennedyho vyšší zmysel.

     Publikácia R. G. Granta sa nijakým spôsobom neusiluje objasniť viaceré záhadné vraždy. Jej faktografické bohatstvo nám skôr ukazuje, akých šialenstiev je schopný dopustiť sa človek a aký pramalý zmysel to v konečnom dôsledku má.

Eduard Chmelár