Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Ikar sa vo svojej činnosti venuje aj deťom do dvanástich rokov. Práve pre nich založilo Stonožku, ktorá sa zameriava na detskú literatúru. Najnovšou novinkou je príbeh o babičkách a vnúčatách Na vrchol kopca.
Marianne Dubucová je mladá kanadská spisovateľka a ilustrátorka, ktorá svojou knihou zasiahla srdcia mnohých detí i dospelých. Na vrchol kopca nie je iba dobrodružnou cestou na najvyšší bod hory, ale je to predovšetkým dôležitý morálny kompas k ľudským hodnotám – priateľstvu, úcte a vytrvalosti. Čo-to napovedá aj venovanie knihy: „Pre starkú, s medom a so škoricou.“ Presne takto je dobré si príbeh vychutnávať – sladko a vrúcne.
Mladší čitatelia určite ocenia jednoduché, no prepracované ilustrácie. Môžu sa prstom prejsť po mapke hory, spoznať dokonalú vychádzkovú palicu i množstvo lesných zvieratiek, či si vychutnávať výhľady z kopca, ktoré berú dych. Príbeh je navyše zámerne písaný tak, aby prezradil len to najpodstatnejšie. Veľa vecí dopovedajú obrázky, deti sa musia pýtať rodičov alebo naopak. Knižka je napriek svojej „dvojrozmernosti“ veľmi interaktívna a pri každom otvorení čitateľ nájde niečo, čo si dovtedy nemusel všimnúť. A to je ideálne práve pre najmenšie detské oči a uši, ktoré pripúta svojím príbehom. Nie dlhým, aby pri knižke vydržali, ale ani nie krátkym, aby odovzdala svoje posolstvo.
Hlavnou postavou je pani Jazvecová, skúsená turistka, ktorá pravidelne každú nedeľu putuje na Cukrovú homoľu nad jej domom. Ochota pomôcť ostatným, láska k prírode i starecká múdrosť sú hlavnými črtami personifikovaného lesného tvora. A tak pani Jazvecová „zbiera huby pre priateľku Alexandru“ (s. 12), pomáha, keď „strácame vieru“ (s. 19) i básni o tom, aký je človek na vrchole kopca: „malý ako odlesk hviezdneho prachu na rose.“ (s. 37) Pri svojich potulkách svetom však nezostane dlho sama a stretne kocúrika Lea. Ten sa stane jej učňom a nástupcom. Pristupuje k nemu s láskou, presne tak, ako babičky zasväcujú do tajov života svoje vnúčatá. A tak sa rozvíja príbeh o priateľstve, láske a oddanosti.
Zaujímavosťou je, že kniha nemá číslovanie strán ani kapitoly. To však rozhodne nie je na škodu, keďže je prioritne určená malým čitateľom, ktorých takéto „malichernosti“ netrápia. Naopak, upustenie od striktného členenia knihy dodáva príbehu ucelenosť.
Pointou príbehu je pointa života – čo sa stane, keď už pani Jazvecová nevládze? Tak vtedy je potrebné vydať sa po novej ceste, ktorá „vonia po malinách...“ (s. 58).
