Vyhľadávanie
Biblia
Bratislava, Ikar – Spolok svätého Vojtecha 2006
Úvod k jednotlivým spisom Jozef Heriban SDB
Ilustrácie Gustav Doré
Slovo biblia znamená v slovenčine knihy. Biblia s veľkým B dostala názov od sv. Jána Zlatoústeho v 4. storočí, v dobe keď bola kánonizovaná jej terajšia katolícka podoba: Starý zákon má 46 spisov a Nový zákon 27 spisov. Rozsahom je Nový zákon zhruba štvrtinou zo Starého, no spoločnú majú makrokompozičnú osnovu, rozdelenie na dejepisné, poučné a prorocké skupiny spisov. Spisy sa nazývajú aj knihy, preto sa etymologické zdôvodnenie okrídleného označenia „kniha kníh“ vzťahuje k jej objemnej štruktúre. Samozrejme, vzhľadom na dlhodobú vydavateľskú úspešnosť v celosvetovom meradle figuruje dané označenie ako prestížna charakteristika spomedzi všetkých existujúcich kníh. Zrejme v tom najpodstatnejšom význame je knihou kníh pre svoje autorstvo: Boh v nej zjavil samého seba, aj preto sa tento „zápis“ nazýva Sväté písmo.
Biblia vznikala asi 1500 rokov (od 1300 pred Kr. do 200 po Kr.), odhaduje sa, že Boh inšpiroval k vzniku Písma zhruba 40 autorov, jej prekladateľov sú tisíce, veď napríklad do 13. storočia, keď ešte nebola kníhtlač, poznáme vyše 5000 rukopisov Nového zákona, nuž a nespočetne je jej vykladačov, komentátorov, exegétov. Podrobnejšiu faktografiu ku všetkým textom Biblie v tomto vydaní uvádza profesor biblických vied na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme J. Heriban.
Biblia platí ako spoločný kánon pre judaizmus a kresťanstvo. V judaizme je v takomto kontexte záväzný Starý zákon, spoločne sa jeho knihy nazývajú Tanach, častejšie ich poznáme pod názvom Tóra. Kresťanstvo s vyše dvomi miliardami veriacich dominuje svetovým náboženstvám a najnovšie preklady Biblie sa rodia v Afrike a Ázii. Aj posledné z troch súčasných monoteistických náboženstiev, islám, odkazuje v Koráne na Tóru (arabsky Taurát) i na Evanjeliá (arabsky Indžíl). Prorokovi Muhammadovi zvestoval Korán v 6. storočí archanjel Gabriel, ten, čo zvestoval Panne Márii narodenie Ježiša, ten, ktorý trúbením ohlási koniec sveta, napokon aj ten, ktorého podoba vychádza zo zobrazení prastarého okrídleného božstva zoroastrizmu Ahura Mazdu... Keby sme išli ešte ďalej, zistili by sme, že Bhagavadgíta má v hinduizme obdobné postavenie ako Nový zákon v kresťanstve alebo to, že Buddha 500 rokov pred Kristom bol ako on z kráľovského rodu a bol počatý nadprirodzene. Zhodou okolností dosiahol nirvánu sediac pod figovníkom, z Matúšovho evanjelia je zas známy zázrak, keď Ježiš preklial neúrodný figovník a ten uschol; tým ukázal učeníkom, že s vierou môžu všetko, aj povedať vrchu, aby sa hodil do mora (Mt 21, 17-20). Avšak aj pri tejto nekonečnej intertextovosti a iných súvislostiach a paralelách, v ktorých sa znovu potvrdzuje výnimočná historicita, religiozita, kultúrnosť, umeleckosť, filozofia Biblie, a snáď predovšetkým láskavá intimita vzťahu Boha a človeka naplnená v spasiteľstve Ježiša Krista, sa dá urobiť zjednodušená rekonštrukcia vydávania Biblie. Pôvodne bola napísaná v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Pre katolíkov bol východiskový preklad sv. Hieronyma do latinčiny: Vulgáta (po II. Vatikánskom koncile: Neovulgáta – podľa nej sú v tomto vydaní knihy Nového zákona), pre pravoslávie staroslovienska Biblia preložená sv. Cyrilom a sv. Metodom, pre evanjelikov preklad do nemčiny od Martina Luthera a Kralická Biblia. Juraj Palkovič preložil v 19. storočí Bibliu do bernolákovčiny, no preklady do aktuálneho jazyka sú z pozície katolicizmu jednou z primárnych úloh Spolku sv. Vojtecha od jeho vzniku roku 1870. Prvý diel Nového zákona (Evanjeliá) vyšiel roku 1913, Starý zákon sa kompletizoval v 30. rokoch, odvtedy nasledovali ďalšie vydania. Vydavateľstvo Ikar vydalo Bibliu s vybranými časťami k populárnym litografiám Gustava Dorého pred štyrmi rokmi. Spojenie odbornej skúsenosti a šikovného marketingu prináša do adventného „času očakávania“ kompletnú katolícku Bibliu, teda aj s deuterokánonickými knihami (apokryfmi), ktoré neuznal judaizmus a evanjelické kresťanstvo. Kovová razba na čele obálky s výjavmi z Ježišovho života a so symbolmi štyroch evanjelistov v kruhoch na okrajoch odkazuje na vzácne staré vydania a znásobuje veľkorysý dojem ešte pred otvorením tisícky strán doplnených ilustráciami, poznámkami, mapami a na prvých stranách s predtlačenou rodinnou kronikou určenou pre zaznamenanie dôležitých rodinných udalostí. Starozákonný prorok Ezechiel podľa príkazu Boha zjedol zvitok Biblie a chutil mu ako med (Ez 3, 1-3) – keby sme sa zahryzli do tejto, akurát by sme si zlomili zub, v istom zmysle je to však vždy pravdivejšie a úprimnejšie, ako urobiť z nej len pekné hrozienko vianočnej atmosféry.
Radoslav Matejov
