Recenzia
18.10.2005

Biele noci, čierne dni – Peter Holka – Na noži – Kniha, ktorú dočítajú iba hrdinovia

Na noži

Na noži

Kniha, ktorú dočítajú iba hrdinovia

Peter Holka: Biele noci, čierne dni

Bratislava, Ikar 2005

  Bohužiaľ, Peter Holka patrí do tej časti strednej generácie slovenských spisovateľov, ktorí síce vynikajú prácou so slovom, no na ktorých tvorivosti, vnímaní krásna a slobody, sa drasticky podpísala bývalá totalitná éra. Jeho vlastnými románovými slovami – „rutinér". Zrejme si to aj sám uvedomuje a práve literatúrou podobného typu sa s týmto faktom snaží vysporiadať.

  Okázalo odpudivo vyznievajúci obraz obstarožného umelca vymetajúceho bratislavské putiky pôsobí síce autenticky, no tiež značne melodramaticky. Akoby autor staval na čitateľovom súcite, premeškáva ustavičnou sebaľútosťou aj príležitosť na humorný nadhľad, ktorý by knižke dodal aspoň nejaký spád.   

  Vlečúce sa ruské reminiscencie, patetické dialógy a „súdružské" potľapkávanie celkom zakrývajú jediný ozajstný cit, ktorý sa zmučenému autorovi chvíľami darí privolať naspäť k životu - príjemné chvenie prvej lásky. Hoci sú opisy ľúbostných scén bezpredsudkovo priame, vyznievajú antieroticky ako návšteva v nemocnici, kam aj autor zmátoženého umelca nakoniec posiela.

  Toto depresívne dielko technicky dobrého, no tvorivo a duchovne vyprázdneného umelca v márnom hľadaní strateného umenia čiastočne oživuje aspoň postava čašníčky Laury, ktorej jedinou záľubou je zrejme pornografická vulgarita. V prípade obstarožného umelca ju ale naozaj čaká heroická námaha, podobná tej, ktorú treba vynaložiť na dočítanie knihy.

-eb-