Vyhľadávanie
Preklad Ladislav Šimon
Kalligram 2015
„Podáva obraz sveta a robí to nekompromisne.“
V románe uznávaného rakúskeho prozaika je zrejmé, s kým má čitateľ do činenia. Napísať románový príbeh dokáže veľa autorov, ale podať prepracovaný obraz sveta zo 70. a 80. rokov minulého storočia, nabúrať stereotypy a zároveň pohnúť myseľ k rozmýšľaniu, vedia iba majstri.
Robert Menasse vstúpil do rakúskej literatúry na prelome 80. a 90. rokov. Postupne sa stal mediálnou hviezdou, kráčajúc po stopách takých slávnych kolegov, akými sú Peter Handke, Thomas Bernhard či Elfriede Jelineková. Okrem románov sa v údernej esejistike vyjadruje k súčasnému stavu svojej vlasti. S veľkým zanietením búra národné mýty (tými disponuje každý národ), uvažuje nad Rakúskom v menej slávnych obdobiach histórie a provokuje otázkami o jeho mieste v dnešnej Európe.
Menasse po štúdiu filozofie a politológie na univerzitách v Rakúsku a Taliansku pôsobil v Ústave literárnej teórie v brazílskom São Paule. Tým sa autor stáva predlohou pre hlavnú postavu románu Blažené časy, krehký svet.
Leo Singer vyrastal v Brazílii ako dieťa židovských emigrantov z Nemecka. Študuje vo Viedni a všetku energiu venuje prípravám dizertačnej práce o Hegelovej filozofii. Ako skutočný intelektuál je rozorvaný – raz euforicky naladený na zmenu sveta, inokedy ponorený v pasivite. Bojuje s dominantnou matkou a vlastnou neschopnosťou žiť v reálnom svete, ktorý je väzením pre duše, ako je tá jeho.
Leo stretáva Judith Katzovú. Vybuchne v ňom túžba, verí v spriaznenosť s ňou a chce jej bezvýhradne patriť. Po otcovej smrti je vyslaný do Brazílie, aby sa tam pokúsil speňažiť zdedené pozemky, a tak zaistiť svoju materiálnu existenciu. Jeho život sa odohráva na trase medzi vplyvným strýkom, Judith (tiež sa vrátila do Brazílie) a pracovným stolom – na ňom sa má zrodiť výklad Hegela, ktorý prevráti svet.
Príbeh nespokojného intelektuála sa prelína s koncom „krehkého sveta“. Vo chvíli jeho nádejného vstupu na akademickú pôdu vypuknú študentské nepokoje roku 1968. Krajinu ovládne vojenská diktatúra. V plynutí času a v strate včerajších snov je ťažké nájsť logiku.
Menasse nepíše o jednoduchých veciach. Podáva obraz sveta a robí to nekompromisne. Niet tých, ktorí by sa v ňom dokázali úplne vyznať. Blažené časy sa už nevrátia. Napriek všetkým pokusom nájsť v histórii logiku, úlohou pre človeka je (bolo a bude) obhájiť nádej a nezabiť sám seba falošnými pokusmi o svetovú revolúciu.
„Roztvorila sa trhlina medzi človekom a ľuďmi, medzi človekom a svetom. Indivíduum sa pokúša nájsť aspoň umelý zmysel v šírave nezmyselnosti.“ A potom je tu ešte ten nekončiaci boj s obyčajnosťou, povinnosťami, ktoré „zabíjajú život“.
Menasse je náročnou literárnou výzvou pre tých, ktorí sa nechcú ráno zobúdzať so sladkým zabudnutím toho, čo večer čítali.
