Vyhľadávanie
O svete v ére postturizmu
Rasťo Ekkert: Bláznivá cesta okolo sveta za 80 dní (iná machrovina), Bratislava, SPN - Mladé letá 2006
Známy reportér – svetobežník, Rasťo Ekkert, sa s riaditeľom televízie JOJ Milanom Kňažkom stavil o vlasy, že za 80 dní precestuje svet, presne tak ako hrdina románu Julesa Verna Phileas Fogg. I keď cestoval trochu zmenenou trajektóriou zapríčinenou katastrofou na pašeráckej lodi smerujúcej zo Saudskej Arábie do Indie, cestu napriek neustálym komplikáciám a meškaniu stihol absolvovať za stanovených 80 dní. Presnú trasu opisovať nebudem, napokon, zvedavejší čitatelia (aspoň tí, ktorí majú doma televízor) ju mali možnosť sledovať v krátkych televíznych vstupoch.
Kniha je napísaná formou cestopisného denníka. Z tejto najtradičnejšej autorskej pozície Ekkert stručne opisuje svoje prchavé dojmy z ciest. Uvedomuje si, že jeho cesta nie je len o cestovaní, ale predovšetkým o televíznej zábave. Často cynicky komentuje finančne, fyzicky i psychicky namáhavú púť po stopách známeho románového hrdinu. Tento postoj (v odbornej literatúre sa nazýva postturizmus) ho stavia do opozície voči tradíciám lyricko-meditatívneho cestopisu – na Slovensku sa začal udomácňovať až koncom 90. rokoch ako oneskorená odpoveď na postmodernu charakterizovanú pojmami, ako kultúrny relativizmus či multikulturalizmus.
Ekkert si podobne ako iní súčasní (nielen slovenskí) autori cestopisov nedáva obrúsok pred ústa a bohorovne vynadá rovnako Arabovi, ako aj Američanovi, Indovi alebo Japoncovi, pokojne znenávidí miestne zvyklosti a tradície, pohrdne ponúkanou špecialitou či falošným priateľstvom za pár dolárov, nehovoriac o frflaní nad radostným okrádaním v bočných uličkách alebo priamo na verejnosti za tichého súhlasu davu.
Efekt postturizmu je pri byrokracii v tzv. treťom svete a nezrealizovateľných požiadavkách Európana či Američana na infraštruktúru, služby, rýchlosť, presnosť, cenovú transparentnosť a zrozumiteľnosť, pochopiteľný, žiaľ, pre súčasné politické a intelektuálne elity je tento postoj nepredstaviteľne iritujúci, ba priam politicky nekorektný. Elity sa s podobnými, pre cestovateľa a turistu každodennými, problémami boriť nemusia, preto ani len netušia, koľko vžitých predsudkov a pretvárky sa pri „stretoch kultúr“ na oficiálnej úrovni, na hranici a na colnici, či pri zrážkach „iných“ s „inými“ v hosteloch, baroch a reštauráciách, skrýva.
Napokon, podobné postoje sa nevyskytujú už len v cestopisoch o „exotických“ krajinách, ale aj o našich najbližších susedoch. Turizmus ako prejav masovej kultúry par excellence prináša do cestovania a cestopisnej literatúry nové negatívne stereotypy: na jednej strane sa vytvára obraz cestovateľa – hlupáka, ľahkej koristi, z ktorej treba vytĺcť čo najrýchlejšie čo najviac. Na druhej strane vnímame sexturizmus, zneužitie moci a peňazí, a oveľa častejšie pocit „kultúrnej nadradenosti“ a „právnej nedotknuteľnosti“. Ekkertova Cesta okolo sveta zachytáva súčasný svet v pestrosti jeho prejavov: rozhodne sa ju vyplatí prečítať.
Patrik Oriešek
