Vyhľadávanie
Odvážne umenie
Gejza Vámoš: Odlomená haluz
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2004
Nietzsche, Freud a Darwin – to sú tri koordináty ohraničujúce a prestupujúce dielo Gejzu Vámoša, verejnosti stále málo známeho slovenského spisovateľa židovského pôvodu. Reedícia jeho najznámejšieho románu s minuloročným vročením vychádza až teraz a plní viacero funkcií: od zaplátania medzier (Vámošove dielo postupne vychádza od roku 1990) až po súčasné estetické inšpirácie a (kompozičné) konfrontácie. Nie náhodou ako posledná vychádza jeho najkontroverznejšia kniha, román Odlomená haluz, ktorý svojho času vyvolala búrlivú celospoločenskú diskusiu, súdne spory a vylúčenie Vámoša z lekárskej komory. Treba podotknúť, že Vámošov román aj dnes pôsobí nanajvýš sugestívne a autenticky, a zachováva si aj svoj polemický rozmer.
Vámoš sa narodil roku 1901 v Devebányii (dnešné Maďarsko), vyštudoval medicínu v Prahe, ako lekár pôsobil v Piešťanoch. Koncom tridsiatych rokov utiekol pred nastupujúcim nacizmom do Číny a neskôr do Brazílie, kde roku 1958 zomrel. Debutoval zbierkou poviedok Editino očko (1925). V tom istom roku mu vyšiel román Atómy boha, v ktorom kombinuje autobiografické vrstvy textu s teoretickým myslením. To je postavené predovšetkým na autorovom hlbokom pesimizme a fúzii biológie a filozofie. Svoje filozofické koncepty Vámoš rozvádza v texte Teória krutosti, za ktorú získal doktorát filozofie. Románu Odlomená haluz (1934) kritika okrem iného vytýkala kompozičnú roztrieštenosť, príliš odvážne zobrazenie ľudskej sexuality, protislovenskosť a antináboženskú propagandu.
Vámoš, prívrženec asimilácie, v Odlomenej haluzi zobrazuje iracionálne tradície a povery slovenskej židovskej komunity, jej neprispôsobivosť a nedostatok vôle prejsť obrodzujúcim asimilačným procesom. Na druhej strane ironicky stavia na pranier aj nemohúcnosť, zaostalosť a bojazlivosť slovenského ľudového a malomestského prostredia, ktoré podľa neho nemá (v kultúrnej a ekonomickej sfére) k sebe židov čím pritiahnuť. Román je preto koncipovaný ako rozsiahly trojdielny epos zviazaný len ideovou motiváciou a autorovými filozofickými úvahami. I keď jednotlivé epizódy na seba časovo nadväzujú, výsledný tvar pôsobí dosť rozhárane a neúplne.
Vámošovými hrdinami sú „odlomené haluze“, ľudia, ktorí sa dobrovoľne (vždy však z pochopiteľných racionálnych pohnútok) vzdajú viery a zvykov svojich predkov a žijú na pomedzí kresťanstva a židovstva. Jedným z nich je mladý Samko, s radosťou podrezávajúci krky kóšer husiam namiesto židovského mäsiara, druhým nešťastný ženáč Majzl šikanovaný vlastnou (staršou) manželkou, a tretím zbohatlícky synáčik Artúr Politzer, barón z Patsmagu, prestúpivší na kresťanstvo. Množstvo ďalších pitoreskných postavičiek, Slovákov i Maďarov, židov i nežidov, vytvára z tohto diela naozaj skvostnú frašku hodnú svojho mena, a z Vámoša majstra humoru a satiry, ktorý sa nebojí spoločnosti nastaviť jej pokrivený obraz a vysmiať sa jej do tváre.
Patrik Oriešek
