Boh v ofsajde - Miloslav Szabó - Inšpirujúce čítanie

Inšpirujúce čítanie

Inšpirujúce čítanie

Miloslav Szabó: Boh v ofsajde

Bratislava, Kalligram 2004

  Priznám sa, že z knižnej produkcie edície Domino vydavateľstva Kalligram obľubujem skôr monografie ako antológie novinových článkov. Nie vždy je totiž vhodné pretransformovať pôvodne publicistický text do podoby knižného výberu. Najmä v tom prípade, ak je publicistické dielo viazané svojou časovosťou, aktuálnosťou, ktorá ho v knižke znehodnocuje až zabíja.

  V prípade úvah Miloslava Szaba však možno predsa len hovoriť o nadčasovom charaktere, aj keď výber vyznieva celkovo chaoticky. Navyše, autor vzhľadom na svoj mladý vek (ročník 1974) preukázal prekvapujúcu intelektuálnu vyspelosť a názorovú vyzretosť. Jednotiacim motívom jeho úvah je snaha o priblíženie nejednoznačného procesu sekularizácie západného sveta. Autor vo svojej mozaike nesystematických poznámok rozmýšľa o fenomenológii fašizmu, rozpore univerzalizmu a partikularizmu, vyrovnáva sa s dilemami revolúcie a reformizmu, trúfa si čo-to povedať aj o marxizme, sionizme, odsune sudetských Nemcov, rasizme a dejinách islamu. Hoci priznáva, že svoje štúdie napísal ako „prípravu na väčší projekt“, nie sme si istí, či zverejňovanie takýchto provizórnych myšlienkových pochodov nie je kontraproduktívne – predovšetkým pre samotného autora.

  K najzaujímavejším pasážam knihy patria myšlienky o politizácii náboženstva. Popiera jednotu kresťanskej civilizácie a správne si všíma, že islamský antisemitizmus si len ťažko možno predstaviť bez jeho západných „vzorov“. Rok 1989 nepovažuje za fukuyamovský „koniec dejín“, ale za koniec jednoznačnosti a kladie si otázku, či túto zmenu vôbec dokážeme ovplyvniť.

  Miloslav Szabó sa formuje ako kritický, rozhľadený intelektuál, ktorý má čo ponúknuť do diskusie o smerovaní civilizácie. Jeho úvahy pôsobia miestami zmätene, no nemožno mu uprieť snahu vyjadrovať sa s presnosťou vedeckého nadhľadu. Kniha Boh v ofsajde je sľubným úvodom k tajomne znejúcemu „projektu“, ktorý, dúfam, už bude možné hodnotiť jednoznačnejšie. V tomto texte sa totiž vyskytuje nemálo myšlienok, s ktorými možno vášnivo polemizovať, avšak bez poznania celkového zámeru autora to považujem za predčasné. Táto knižka je skôr inšpirujúcim podnetom na premýšľanie o veciach, ktoré môžu viesť úplne iným smerom, ako by si možno želal autor.

Eduard Chmelár