Vyhľadávanie
Jean Guitton: Boh a veda, Bratislava, Lúč 2006, Preklad Mária Gálová
Edícia Libri Europae prináša v rámci vydavateľstva Lúč tituly, ktoré sa vyrovnávajú so zásadnými náboženskými otázkami súčasnosti prostredníctvom odpovedí prameniacich vo vedeckom bádaní. Pre knihu rozhovorov francúzskeho kresťanského filozofa Jeana Guittona so súrodencami Bogdanovovcami, teoretickými fyzikmi, sa ústrednou stala myšlienka hľadania Božej prítomnosti vo fyzikálnych a vesmírnych zákonitostiach. Séria dialógov s jednotlivými úvodmi sa ukazuje ako vhodná adresná forma na prezentáciu náročných poznatkov o mikro- a makrosvete i o abstraktných modeloch kozmológie posledných desaťročí 20. storočia (pôvodné vydanie knihy je z roku 1991). Kapacita replík akurát stačí na jasnú a stručnú argumentáciu a na podstatné informácie, čo čitateľovi umožňuje rýchlu orientáciu v problematike, o ktorej by sa inak dozvedal postupne a oveľa dlhšie až z niekoľkých esejistických alebo odbornejších kníh. Informačná bohatosť sa tu šikovne zladila s vysvetľujúcou funkciou. A tak sa vlastne všetkým trom aktérom podarilo brilantne odkryť za obyčajnou realitou neuveriteľne tajomný vesmír, čo je zaiste prísľubom strhujúceho čítania pre všetkých hľadajúcich...
Kompozičnú os textov vytvára bežný okruh tém každej modernej kozmologickej práce postavenej na hypotézach a zisteniach teórie relativity a kvantovej fyziky; patrí sem big bang, elementárne častice, komplementárnosť častíc a vlnenia, vznik života, výskum priestoru, času, hmoty, hmotných polí, energie, a tiež charakter vesmíru a jeho osud i postavenie človeka v ňom a, samozrejme, súvislosti s Transcendeciou. Nezabúdajme na to, že televízne diskusie s podobne vytýčenými hranicami patria medzi najsledovanejšie programy! Našich troch knižných diskutérov spája zmierňujúci vzťah medzi vedou a vierou – ich interpretácie vyúsťujú v prekrývaní duchovného a hmotného sveta, a na základe toho smerujú k novej teórii poznania, k metarealizmu. Predstavujú ho ako budúcnosť poznania, ako „najvyššiu fúziu medzi hmotou, duchom a realitou“ (s. 113). Metarealizmus je užšie spojený so spiritualizmom ako s materializmom, s idealizmom skôr ako s realizmom, zároveň však odbúrava ich protirečenia. Najsilnejšie dôvody nachádzajú v subatomárnych kvarkoch, ktoré sa neriadia klasickými predstavami o objektívnosti a determinizme, ale správajú sa ako abstraktné veličiny – nadväzuje na to pojem kvantové prázdno, v ktorom sa doslova z ničoho rodí niečo. Najmenší dielik reality sa však nájsť nedá: hmota vychádza z nehmotného, z interakcií vibračných polí, za ktorými stojí ich usmerňujúca informácia: „celý vesmír je akoby naplnený inteligenciou a zámerom“ (s. 78). To tiež potvrdzuje argument o prítomnosti kozmologických konštánt platných v celom vesmíre, o detailných pravidlách štruktúry neživej a živej prírody, aj o prítomnosti celku v každej časti, tzv. holografický vesmír. Krásne úvahy vyplývajú z Kodanského chápania aktu pozorovania v kvantovej teórii: sám pozorovateľ (jeho vedomie) určuje existenciu pozorovaného objektu. Ak sme teraz vedomím vesmíru, kto ho pozoroval pred nami, aby mohol vôbec byť?
Mnohí kozmológovia a filozofi neuznávajú takéto argumentácie a nechcú miešať fyziku s Bohom – nechcú sa dostať do pozície, že vytvoria „Boha medzier“, teda Božiu prítomnosť vsadia do tých častí fyzikálnych teórií, ktoré inak nevedia vysvetliť. Pravdou je, že naša trojica mysliteľov uplatňujúc deizmus použila antropický princíp, a z neho vyplýva, že všetko je akosi „naštelované“ pre nás; svetoznámy Hawking to sformuloval nasledovne: Vidíme vesmír taký, aký je, pretože existujeme. Toto je však už vstupenka k nekonečným diskusiám, ktoré prebiehajú na mnohých fórach, od odborných až po nezáväzný chat. Ak sa neobávate vedomostných vrások, potom vás kniha z vydavateľstva Lúč dokáže osloviť. Je to famózne dobrodružstvo, v ktorom sú zázraky skutočné a skutočnosť zázračná.
Radoslav Matejov
