Vyhľadávanie
Bratislava, ikar 2011
Rasťo Piško (1962) je slovenský humor ista, zná my z rozhlasu, televíznej obrazovky, javiska, ale aj ako aut or fej t ón o v, scenárov, humoresiek, divadelnej k om é d ie č i úspešného románu Hačava (2010) z vojenského prostredia. Po prečítaní jeho druhého románu Bohémska kolonáda však s úctou dodávam, že je to aj dobrý spisovateľ, ktorý sa vie vyrovnať i s relatívne citlivou témou, pri ktorej do smiechu príliš nie je. Lebo, ako sa dočítame na záložke: „Hrdinom románu je generácia tridsiatnikov, ktorá sa v roku 1989 ocitla na rázcestí. Stratili mladícke ideály, založili si rodiny, začali budovať kariéru. A odrazu prišla zmena, v ktorú už nedúfali, a niektorí si neboli istí, či po nej ešte vôbec túžia…“
Od júla 1989 do júna 1990 sledujeme osudy niekoľkých kamarátov, ich rodín a priateľov v malom slovenskom meste. Predovšetkým sú to údržbár-kúrenár a amatérsky divadelník Cyril Krátky, inžinier so spisovateľskými ambíciami Jozef Vrbina, potomok srbských cukrárov Goran Kalijevič, nadaný maliar Fero Malina, ktorý prepadol alkoholizmu, ale aj ich manželky Kristína či Lenka, Goranova sestra Oľga, obetavá milovníčka umenia Zuza a ďalší. Predpokladám, že inšpiráciou boli skutočné príbehy obyvateľov autorovho rodného Martina a Cyril má nesporne autobiografické črty.
Kapitoly sú označené názvami mesiacov a ich súčasťou sú aj listy v češtine, ktoré Cyrilovi adresuje priateľ z vojenskej základnej služby, český lekár Miloš, ktorý emigroval do USA. Mimochodom, práve pri ich datovaní došlo k jedinej viditeľnej chybe na strane 181 (rok 1999 namiesto 1990).
V knihe je výborne vystihnutý mikrosvet rodín i vzťahov na pracovisku, ale predovšetkým psychologická drobnokresba jednotlivých, neraz rozporuplných charakterov, a to všetko s istým nadhľadom, podané živým, hovorovým jazykom, kde neprekáža ani občasný vulgarizmus.
Jednotlivé príbehy sú o strachu, snoch, zúfalstve i ľahostajnosti a túžbe mať sa dobre. O eštebákoch, konfidentoch, „prevracačoch“ kabátov i o tzv. obyčajných ľuďoch. Čitateľ hltá dej, občas sa usmeje, občas mu prebehne mráz po chrbte. Ak je starší, porovnáva s vlastnou skúsenosťou a možno sa zamyslí nad stále aktuálnou otázkou o hľadaní samého seba.
Som rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk.
