Vyhľadávanie
Rovnaký spôsob písania použil aj vo svojej ďalšej knihe Bratislavské korzo (Marenčin PT 2015). V nej sa zameral
na vykreslenie promenády mladých ľudí v Bratislave, na korzo, „ktoré bolo fenoménom pre mladú generáciu“. Autor
pripomína, že zažil zlaté obdobie korza, datuje ho do rokov 1952 – 1972. A kedy korzo žilo? „Večer čo večer sa priestory
medzi Michalskou bránou, Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa
tu – korzovali z jedného konca na druhý.“ Juraj Šebo si po krátkej histórii korza všíma to, čo bolo jeho charakteristickým
znakom: cukrárne, obchody, kaviarne, niektoré typické či kuriózne postavy (Schöne Náci, Sidónia, predavačka syrov,
kolportér Vičan, zmrzlinový kráľ Čazim Razim). Časť knihy venuje nielen vlastným spomienkam, ale oslovil aj viace-
rých známych ľudí, ktorých stretol v zlatých časoch Korza. Medzi nimi boli herec Juraj Kukura, sochár Tibor Bártfay,
kulturista Juraj Višný, herečka Sylvia Turbová, spevák Meky Žbirka… So spomienkami na korzo sa s autorom podelili i hudobník Ľubo Belák,
hokejista Jozef Golonka, režisér Juraj Lihosit, hudobník Braňo Hronec a mnohí ďalší. Záver knihy tvorí žánrový slovník výrazov, ktoré sa pri
komunikácii na korze najčastejšie používali.
