Recenzia
Martin Grbjar
20.02.2013

Červený fénix - Tess Gerritsenová

Závan vzduchu

Tento príbeh je zložitý ako čínske písmo, osudy postáv sú prepletené ako chvost ohnivéh o draka a motív pomsty neviditeľný, no zasahujúci presne a vražedne ako chladná čepeľ. Autorka nezaprie, že v detstve často počúvala príbehy z čínskej histórie, plné múdrosti, životnej pravdy, úzko spojené s prírodou a rešpektujúce ľudské vášne a city.

Tess Gerritsenovú poznáme ako skúsenú rozprávačku, ktorá sa vie vžiť do každej svojej postavy, rozmýšľať jej hlavou a cítiť jej srdcom. Čestných vrahov a nečestných policajtov, ušľachtilých zvrhlíkov a  pochybujúcich odborníkov, lásku detí k  rodičom a, naopak, nezáujem rodičov o deti a ich srdcia, to všetko a ešte oveľa viac si Gerritsenová vzala na mušku v  príbehu, ktorému predchádzala skutočná udalosť, vražda v Čínskej štvrti San Franciska. Kto zabíjal a prečo, kto je neznáma obeť s prerezaným krkom a  odseknutou rukou, kto je druhá obeť bez hlavy, prečo sa budova, v ktorej sídlila reštaurácia Červený fénix, ani po devätnástich rokoch od vraždy nedá predať, čo si najviac vážia čínske deti a  prečo doktorku Mauru Islesovú kolegovia nenávidia…?

Čitateľ si na spomínané otázky musí odpovedať sám. Ak sa chce v deji dostať ďalej, chtiac-nechtiac sa musí zapojiť do uvažovania spolu s autorkou, hľadať nezvyčajné javy a  momenty, čosi ako závan vzduchu zvírený plášťom bleskového zabijaka, vracať sa do minulosti, zvažovať mentalitu Číňanov. Tí si v silnom rodinnom systéme odovzdávajú historické poznatky a  múdrosť, ale aj hlboké ľudské city, úctu k  rodičom a  dedenie morálnych povinností, a  to aj ďaleko za morom. Keby to všetko bieli policajti vzali do úvahy, neuzavreli by prípad šmahom ruky ako výčin šialeného čínskeho kuchára, ktorý povraždil hostí a potom sám spáchal samovraždu.

Takto však treba na prípad Červený fénix ženskú intuíciu Jane Rizzoliovej, tragédiu detektíva Ingersolla, odborné vedomosti Maury Islesovej, nezainteresovaný pohľad šestnásťročného čudáckeho génia Juliana či nesmiernu odvahu starnúcej a chorej, kedysi krásnej Iris. A krok za krokom treba prečítať celú túto zimomriavky vyvolávajúcu knihu. Keď ju pomaly prelúskate, uvedomíte si, aký rýchly, plochý a  banálny je náš súčasný život a  ako sa treba pri šľachtení ľudskej duše inšpirovať starými kultúrami. Napríklad tou čínskou.