Vyhľadávanie
Bratislava, Perfekt 2011
Život je najlepším scenáristom i režisérom, ba neraz vie nastrojiť aj neočakávanú pointu. Napísať knižku o živote prostých ľudí za všedných dní, čo žijú na našej ulici, ba aj v našom dome, nie je jednoduché. Áno, stretávame sa s nimi, no napriek tomu sa nepoznáme. Autor svojimi sondami do života – pre nás neznámeho a neviditeľného – nám približuje človeka i poryvy jeho duše, hľadá i nachádza príbehy, pri ktorých si iba kde-tu pomôže barličkou fantázie. Aby bol príbeh plastickejší, knižku ilustruje svojimi fotografiami. Vďaka náročnej grafike i formátu je knižka príťažlivejšia i farebnejšia.
V poviedke Van Goghova žltá dominujú slnečnice. V londýnskej galérii učarovali aj profesorovi chémie a prírodopisu. Ten chcel chýrny obraz priblížiť svojim študentom. Kúpil im reprodukciu, no bola nanič. Rozhodol sa, že si obraz tajne odfotografuje. Ale doma pri počítači s náročným grafickým programom sa opäť sklamal. Uvedomil si, že ani najdokonalejšia technika nedokáže vyčarovať autentickú silu a originalitu obrazu, ktorý vytvoril človek-umelec so štetcom v ruke, navyše v primitívnych podmienkach roku 1888.
V jeho sci-fi poviedke Modifikátor svedomia zlyhal duchovný silák, ktorý si naštudoval kopec literatúry a pre dobro ľudstva hlásal: Určime si hranicu majetku, znížme hranice zisku, zlikvidujme zbrane! ... lebo iba tak dospejeme k blahobytu a mieru, k hymnickej piesni z filmu Doktor Živago „Krásny je život“. Vo svojich textoch je autor skrytým divákom, glosátorom, ale aj rekvizitou – v našom prípade obyčajnou známkou – ktorá sa ocitla v albume žiaka siedmej C triedy Matuzíka. Ten zbieral známky z celého sveta... aj z Rwandy. Známky si rozumejú, majú svoju reč, ktorej rozumie jedine milovník známok. A tak sa nečudujme, že list slovenského misionára z Rwandy sa dostal až k slovenskej učiteľke, pre ktorú nebolo slovo „pomoc“ cudzie. Chorej krajine a chorým ľuďom, kde je najčastejším liekom vojna, treba pomôcť – najmä deťom!
Keďže knižka je ilustrovaná i fotografiami autora, radi konštatujeme, že aj našincom prichodí chodiť po tom našom svetíku s otvorenými očami. Lebo život nám ponúka nielen utajené príbehy, ale aj pestrú paletu tvarov a farieb od slnečníc až po kostolík klarisiek v Bratislave.
Svojho času zaujímavé mikropoviedky písal aj Ján Čomaj. Tentoraz ako autor doslovu v knižke kvalifikovane píše: „Kniha, ktorú máte v rukách, nie je veľkým plátnom o súčasnosti, ani diorámou života. Je iba kolážou drobnokresieb zaujímavých ľudských osudov súčasníka. Nazdávam sa, že práve tá absolútna súčasnosť, optika zacielená na všedného človeka, rovnováha lyriky a úsmevnosti, sú garanciou, že knihu budete čítať s dobrým pocitom.“
