Vyhľadávanie
Václav Kostelanski (1982) je jedným z úspešných debutantov, ktorých do povedomia verejnosti dostala aj literárna súťaž Poviedka: v roku 2006 bol jedným z jej finalistov a v roku 2010 sa stal jej víťazom s poviedkou Oleg má chuť zabiť. Práve víťazná poviedka, v debutovej zbierke nazvaná iba Oleg, tvorí úvodný a najvydarenejší text celej knihy. Kostelanski v nej persiflážnym spôsobom kreuje postavy a prostredie, v ktorom pretrvávajúce ideály 19. storočia narážajú na tvrdú ruskú realitu začiatku storočia dvadsiateho: „Ale Oleg Petrovič má budúcnosť, teda nie tú reálnu hojnú budúcnosť ako skôr predstavu o nej a najmä vieru v ňu, v budúcnosť svetlú pod červenou hviezdou a to má s Leninom spoločné, čo je Puškin proti nemu.“ Práve vydarenou kombináciou nízkeho, ktoré sa snaží dosahovať vysoké, sa Kostelanskému podarilo vystavať sympatický, hravo-posmešne-komický text, nezotrvávajúci iba v presne vymedzenom časopriestore, ktorý dovádza k vydarenej pointe. Svojský humor podporuje i štýl, usilujúci sa napodobňovať erbové diela ruských klasikov, k tomu dobre zvolené výrazové prostriedky, vedomé si svojej občasnej explicitnosti a atmosféra spájajúca ornamentálnosť, prebujnelosť s jednoduchosťou príbehu, ktorá nezostáva iba na povrchu a výborne prepája aj hĺbkové štruktúry textu.
Hoci niektoré poviedky debutu pôsobia čitateľsky uzatvorenejšie (napríklad Po tretej piesni všetko stmavlo a nebolo už vôbec nič; Čo to tu máte za poriadky), zovšeobecňujúco možno povedať, že autor svoje príbehy stavia najmä na postavách a prostredí, do ktorého ich umiestňuje. Jeho protagonisti, ktorí sa sami zväčša vnímajú ako bytosti nepochopené, samotárske, vylúčené zo spoločnosti druhých ľudí, sú práve touto vylúčenosťou, zapríčinenou rôznymi faktormi (ich viera v ideály, ktoré v neprajnej realite nemajú čo hľadať, ich osamelosť, závislosť, kriminálna minulosť, duševná choroba…) čitateľsky výnimočné. A taký je aj Kostolanského autorský rukopis, ktorému nechýba pútavý príbeh, nevšedný hlavný protagonista a dobrý štýl - plný hravosti, parodickej intencie, persiflážnosti či irónie.
