Vyhľadávanie
Tajomstvá pod hladinou
Kamil Peteraj: Čo bolí, to prebolí
Bratislava, Ikar 2004
Piesňové texty sú ošemetné: na jednej strane by mali byť pomerne jednoduché, aby sa ľahko trafili poslucháčovi do ucha, na druhej strane je vždy prínosom, ak je z textu malá báseň, ktorá ukrýva tajomstvo. Peterajovo textárstvo je vlastne istým druhom básnenia, ťažko tu oddeliť básnika od textára. Peteraj dôverne pozná okamih, v ktorom „topí sa loď týchto chvíľ“, a vie ho zaujímavo zakresliť do slov. Každý príbeh, ako ho prináša pieseň, je presne odpozorovaný zo života, čo v tomto prípade umocňuje aj vkusné a vtipné používanie slangu.
Kamil Peteraj je autorom toľkých textov o láske ako vari žiaden iný slovenský textár, a predsa je tu láska podávaná vždy nanovo, sviežo a s očami plnými farebnej obraznosti. Nestretneme sa s ružovou mazľavosťou, fádnou mľandravosťou, slová sú tu ako iskry v plameni: odlietavajú a strácajú sa, aby sa nové opäť vynorili.
Kniha je prierezom Peterajovho textárstva; okrem zaručených a už takmer klasických piesňových textov (Dievčatá, Kapely starnú, Balada o poľných vtákoch, Atlantída, Koloseum a i.) sú do nej zaradené aj texty z Brechtovej hry Baal i muzikálov Cyrano z predmestia či Adam Šangala. Nájdeme tu však aj texty, ktoré sú možno neopočúvané, nie také lyrické ako iné, čo bolo určite základnou snahou autora: predstaviť sa aj v neiluzívnych polohách, v akých ho priemerný poslucháč slovenských rádií určite menej pozná. Zaujímavé je aj členenie textov, keď sa nové stretávajú so staršími. Vzniká tak syntetický obraz textára-básnika, ktorého „skepsa je eleganciou úzkosti“ (E. Cioran).
Pri tvorbe textov – ako napokon všade v umení – je veľmi dôležitý cit pre mieru; Peteraj akoby mal citlivú „odmerku“, ktorou pridáva do textov sentiment, skepsu, ľahký zdravý cynizmus, zmysel pre krásu a tvorí živé konštrukcie.
„Svet je vo finále / Žiť sa už nedá fér / Každý má na mále / Boh niekam odišiel“ – nuž, naozaj sa nedá povedať, že autor by bol programový optimista; jeho skepsa však vychádza z poznania, preto je jasné, že skôr alebo neskôr k nej všetci dôjdeme. Aj preto nám môže byť blízka, rovnako ako väčšina Peterajových textov, v ktorých sa odzrkadľujeme my sami.
Viera Prokešová
