Vyhľadávanie
Kamil Peteraj: Toto je moja reč, Bratislava, Ikar 2008
Poéziu Kamila Peteraja z jednotlivých zbierok má čitateľ vžitú v podobe clivých striel vážok, pokojných a rýchlych obrátok motýľov, čistých vločiek lásky, ktoré chvejivo zapadajú do hustých závejov, aby sa tam roztopili alebo rozlietali ako pierka. Mladý básnik vydychoval farby ako vône a v tom lyricky nestálom mraze nalepoval svietivé lastovičky svojich veršov na okná našich očí, na dvere našej pamäti. Samozrejme, v celoživotnom autorskom výbere Toto je moja reč všetko z tohto zostalo, no aj tak sa neubránime pocitu, že máme do činenia s básnikom, ktorý má možno za zohnutým chrbtom klasické váhy, do ktorých kladie čoraz ťažšie závažia. Aj povetrie jeho poézie môže byť až olovené, ako sa zamýšľa nad ľudskou cestou, a najmä jej koncom. Smrť, ako si čoraz nástojčivejšie básnikove verše vyberá, nemá nijaké lyrické parametre, je presná a ťažká, pričom pochod k nej, pochod, lebo z jej hľadiska sme stále ako na prehliadke, je ničivo pravidelný a neraz desivo prázdny.
Možno až pri čítaní tejto knihy pochopíme, aký je Kamil Peteraj vážny a dôkladný autor, ktorého nenechávajú veci bez pohybu a ktorý statiku okolo seba vie zavnímať síce ako sochu, ani tá však nie je bez vnútorných pnutí, bez vnútornej často až tryskajúcej dynamiky. Život Peterajovej básne sa môže odohrávať na celkom všednom javisku, v ošúchaných kulisách, no čitateľom až zatrasie vyhranená, ako oko lesklá pointa, živý zmysel, ktorý si zaráta ako šiesty a možno najpresnejší. Peteraj vníma dianie okolo seba ako súčasť seba samého, aj na seba sa dokáže pozrieť akoby cudzím, napoly odvráteným zrakom, ktorý možno viac vytuší, ako zazrie, ale aj okolie vždy cíti, ako pekne a vyrovnane autor splýva s chodcami zo všetkých aj najvzdialenejších ulíc a ulít.
Obrazy a obrázky Peterajovej poézie možno chápať aj ako malé či až plazmové obrazovky, na ktorých prebieha všetko ako vo sne, ako v živote, ktoré sú stále zapnuté ako v tmavnúcom výklade, jasné ako röntgen. Peteraj nie je autorom sentimentu či nakašírovanej lyriky, jeho postrehy a záznamy sú logicky číre, a pokiaľ aj v racionálne zovretých spojeniach vidíme krásu, sú aj také. Nie je naivný, jeho básne z ktoréhokoľvek obdobia, čo sa môže zdať až paradoxné, sú básne našej neraz krutej súčasnosti a možno podobnej skúsenosti. Kvalitná poézia je živá stále a ustavične môže vydávať to, čo s trochou precitlivenosti ešte vždy a ešte vždy radi považujeme za poklad či za darček.
Prirodzene, Kamil Peteraj si slová vyberá a triedi, cúdi, práve tento výber môže byť dôkazom, ako celý život vedel s nimi pracovať, a hoci na nás z veršov padajú ako čistý dážď, vnímame ich po kvapkách a potom si už celkom sami modelujeme básnický svet zo všetkého bohatstva, ktoré nám predložil tento charizmatický básnik.
Viera Prokešová
