Vyhľadávanie
Ryszard Kapuściński: Ďalší deň života
Preklad: Milan Oriešek
Žilina: Absynt, 2020
„Svet sa prizerá veľkému predstaveniu vojny a smrti, ktoré si však môže iba slabo predstaviť, pretože obraz vojny nie je sprostredkovateľný. Ani perom, ani hlasom, ani kamerou,“ (str. 83) píše vo svojej knihe Ďalší deň života u nás už dobre známy poľský reportér Ryszard Kapuściński. Opäť sa venuje africkému kontinentu a v štyroch reportážach opisuje občiansku vojnu v Angole v sedemdesiatych rokoch.
Kapuściński v Ďalšom dni života informuje o udalostiach, ktoré sa odohrali počas troch mesiacov, strávených v hlavnom meste Angoly Luande a jeho okolí počas jesene 1975. Už na prvých stránkach čitateľovi predkladá obraz úplného chaosu. Ľudia balia všetok svoj majetok a húfne utekajú preč z krajiny. Vedia, že ich tu nič dobré nečaká, a šťastie radšej skúšajú v cudzine. Zanechávajú za sebou vyľudnené mesto a húfy vyhladovaných psov, bývalých domácich miláčikov, no vojnou zdevastované miesto nakoniec opúšťajú aj tie a strácajú sa v africkej divočine.
Autor je vo svojich textoch neúprosný a čitateľa nešetrí. Majstrovsky narába s opisom prostredia a konflikt postupne predstavuje z niekoľkých uhlov pohľadu. Na vojnu v Angole sa raz dívame očami veliteľa vojska Ndoziho, ktorý vysvetľuje zbytočnosť celého konfliktu. Kapuściński dáva slovo aj obyčajným ľuďom okolo seba; od upratovačky v hoteli, ktorú trápi bezpečnosť hostí, až po predavačku, ktorá si zúfa nad nízkymi obratmi. Prostredníctvom týchto mikropríbehov opisuje pustnutie nielen Luandy, ale aj celej krajiny.
Reportáž, ktorá knihu otvára, je napísaná mierne chaoticky, čím však autor podčiarkuje a ilustruje situáciu, ktorá vtedy v krajine vládla. Chaos a zbytočnosť – to sú leitmotívy týchto textov. Kapuściński sa v nich snaží opísať a vysvetliť zložitý vojenský konflikt, o ktorom bol v tej dobe svet len málo informovaný. K ucelenému obrazu situácie pomáha hlavne posledná časť knihy, kde autor čitateľovi predkladá časovú os, ktorá vojnu o nezávislosť Angoly skratkovito opisuje.
Ďalší deň života je portrétom dejinami zničenej krajiny, ktorý poľský reportér vykresľuje pútavo a trefne. Texty sú pretkané autorovými vnútornými monológmi, v ktorých sa zamýšľa nad osudom národa, ale spytuje aj svoju vlastnú pozíciu pozorovateľa. Čitateľ tak môže nahliadnuť nielen do hláv angolského obyvateľstva, ale aj do vnútra autora, s ktorým prežíva strach aj zväzujúcu neistotu.
Celú knihu krásne vystihuje scéna z druhej reportáže, kde Kapuściński opisuje prechod cez checkpoint. Obyčajná kontrola papierov sa stáva drámou, v ktorej jediné pochybenie môže autora stáť život. Po celodennom naťahovaní ich vojaci púšťajú ďalej výmenou za krabičku cigariet. Tento moment ilustruje celú vojnu, ktorá je svojou chaotickosťou strašidelná a v skutočnosti zbytočná. „Všetko závisí od šťastia a náhody. V tejto vojne je veľa chaosu. Nikto sa v situácii presne nevyzná.“ (str. 65) Ako píše autor, najlepšie vojnu v Angole vystihuje slovo confusão, ktoré má v krajine svoj špecifický význam, no doslovne sa dá preložiť iba ťažko. „Zjednodušene – confusão znamená zmätok, chaos, stav neporiadku a anarchie. Confusão je situácia, ktorú vyvolali ľudia, ale počas jej priebehu nad ňou stratili kontrolu.“ (str. 98)
Ďalší deň života je síce útla knižka, ale Kapuściński v nej výborne zachytáva chaos vojny. Zložitý konflikt sa snaží popísať čo najkomplexnejšie vysvetľovaním historického pozadia Angoly a opisom situácie, ktorej bol svedkom. Z jeho reportáží sa dozvedáme, že Angola je krásna krajina, bohatá na prírodné zdroje, ale chudobná na ľudskosť. Čitateľ sa zo začiatku môže v celom konflikte trochu strácať, ale text je inak vystavaný veľmi dobre. Výborný preklad Milana Oriešeka len potvrdzuje, prečo je Kapuściński uznávaným autorom. Vďaka nemu sa stáva reportážna literatúra vysokou literatúrou.
