Po slobode, rovnosti a dôstojnom živote túži každý z nás, no nie každý ho má. Tri hrdinky románu sa rozhodnú svojim útrapám postaviť čelom, ale urobiť prvý krok je vždy najťažšie.
Román Vrkoč je debutom francúzskej herečky, režisérky a scenáristky Laetitie Colombaniovej. Francúzskemu publiku je známa vďaka svojej filmovej kariére. Nedávno sa rozhodla preniknúť do literárnych vôd. Zdá sa, že prienik bol úspešný. Len vo Francúzsku sa predalo 300 000 výtlačkov. Román získal cenu čitateľov-cestovateľov (Relay des voyageurs lecteurs) a momentálne sa prekladá do 29 jazykov. No je naozaj taký dobrý?
Vrkoč má tri pramene
Román sa sústreďuje na tri ženské postavy, ktorých životné osudy nemôžu byť rozdielnejšie. Indka Smitá patrí do kasty dalitov, najnižšej kasty v Indii. Jej celoživotnou kariérou je upratovanie výkalov v cudzích obydliach. Ide o nepríjemnú prácu, za ktorú navyše nedostáva ani žiadne peniaze a žije iba z toho, čo jej kto dá. Občas je to jedlo, inokedy staré oblečenie, výnimočne nejaká tá rupia. Jej malá dcérka je predurčená na rovnaký osud. Smitá to však odmieta. Presvedčí manžela, aby za ich nasporené peniaze poslali dievčatko do školy. Stane sa tak, ale s nečakaným výsledkom.
Druhou postavou je Talianka Giulia. Jej rodinu už takmer celé storočie živí cascatura, čo je sicílska obyčaj, podľa ktorej sa vypadnuté alebo ostrihané vlasy uchovávajú na výrobu príčeskov a parochní. Kedysi to bol výnosný biznis, no časom začal upadať. Okrem toho jej otec havaruje a skončí v nemocnici v kóme. Keďže je Giulia v rodine jediná, kto sa aktívne zaujíma o vlasový biznis, práve ona musí rozhodnúť o smerovaní rodinného podniku. Keď sa začne prehrabávať v otcových papieroch, príde ďalší úder. Ich ateliéru hrozí bankrot. Akoby to nestačilo, Giulia sa zaľúbi do Kamaljita Singha, sikhského utečenca. Predstavuje pre ňu ďalší problém, ktorý musí vyriešiť.
Poslednou aktérkou románu je Kanaďanka Sarah. Je úspešnou právničkou vo významnej advokátskej kancelárii a má našliapnuté na lukratívne povýšenie. Svojej práci obetovala všetko. Pre kariéru sa jej rozpadli dve manželstvá, nemá čas na deti a priateľov. Vo firme to dotiahla ďaleko, plány jej však drasticky skríži rakovina. Celé to začalo nevinne – odpadnutím uprostred súdneho pojednávania, čo Sarah zahovorila obyčajnou únavou. Až po návšteve lekára zistí, ako veľmi je situácia vážna. Svoju chorobu sa snaží skrývať, ale potom, čo ju jej asistentka odhalí a všetkým to vyklebetí, je Sarah odsunutá na druhú koľaj a kariéra sa jej začne rúcať pred očami.
Zapletanie vrkoča
Colombaniovej hrdinky sú silné ženy, ktoré sa neboja popasovať s problémami a aktívne ich riešiť. Smitá sa rozhodne preraziť strop svojho spoločenského postavenia, aby jej dcéra mala lepší život. Giulia sa nebojí vziať na seba ťarchu zodpovednosti za rodinný biznis. Sarah sa musí popasovať s diskrimináciou chorých na pracovisku a rozhodnúť, čo bude robiť so svojím životom a kde sú vlastne jej priority. Celou knihou sa tiahne odkaz o tom, aby sme sa nevzdávali a nebáli svoje problémy riešiť. Napriek tomu, že všetky tri hrdinky sú z iných kontinentov a kultúr, spája ich rovnaká túžba po slobode a dôstojnosti.
Román Vrkoč témami priam prekypuje. S príbehom indickej hrdinky Smitá sa spája problém kastového systému ako bludného kruhu. Giulia musí vymyslieť, ako efektívne využiť zameranie otcovej firmy a ako ho modifikovať pre potreby spotrebiteľov. Tiež sa stretáva s odporom Sicílčanov k cudzím národom a sama spoznáva, že to, čo je cudzie, nemusí byť nevyhnutne zlé. Sarah si na vlastnej koži vyskúša, ako spoločnosť dokáže diskriminovať chorých a slabých.
Pre rôznorodosť tém autorka zabúda na svoje postavy. Nie je na ne čas. Čitateľ nedostáva priestor bližšie sa s nimi zoznámiť a vytvoriť si k nim vzťah – v príbehu chýba veľa drobných detailov. Výsledok je taký, že po dočítaní na ne rýchlo zabudne. Ak by sa Colombaniová sústredila iba na jednu postavu, vznikol by priestor na bližšie spoznanie okolia protagonistky a román by nepôsobil tak plocho.
Autorka nám predkladá zaujímavú zmes tém, ktoré sú momentálne aktuálne, a s ktorými sa vieme viac či menej stotožniť. Nezáleží na tom, z akého kontinentu a kultúry hrdinky sú, ich životné boje dokáže čitateľ pochopiť. Motív vlasov spája všetky tri príbehy, no zaniká v porovnaní s množstvom a silou tém v románe. Navyše tento motív síce jednotlivé príbehy, a aj knihu vo všeobecnosti, pekne uzatvára, no vďaka tomu je koniec románu predvídateľný. Autorkina neskúsenosť sa tiež prejavuje v tom, že jednotlivé súvislosti sú priveľmi očividné, čím pripravuje čitateľa o radosť z objavovania spojitostí.
Vrkoč je teda zapletený, ale ledabolo.
Veronika Košičiarová
