Vyhľadávanie
Príbeh osobných hľadaní
Ľudmila Ulická: Daniel Stein, tlmočník. Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009. Preklad Ján Štrasser
Ľudmila Ulická patrí k pozoruhodným osobnostiam súčasnej ruskej literatúry, poznajú ju čitatelia v Rusku, ale aj za hranicami. Autorka pochádza z rodiny s bohatou intelektuálnou a umeleckou tradíciou, v autobiografických textoch spomína napríklad na obrovskú rodinnú knižnicu, ktorú od raného detstva spoznávala. A spomína aj na predkov, ktorí sa venovali vede či umeniu, prastará matka písala básne v jidiš. Ona sama začínala veľmi skoro s písaním, najskôr básní, neskôr prešla k dramatickej a prozaickej tvorbe. Získala viaceré prestížne ceny. Potešiteľné je, že s Ulickou sa mali možnosť oboznámiť aj naši čitatelia, v slovenskom preklade vyšli jej knihy Sonička, Veselý pohreb, Medea a jej deti – a napokon v tomto roku román, skutočný opus – Daniel Stein, tlmočník.
Pôvodným povolaním biologička–genetička, v jednom z rozhovorov na otázku, ako prešla k literatúre, odpovedala, že v strede jej záujmu bol vždy človek. Kým v prvom prípade skúmala fermenty, ako spisovateľka skúma myslenie a správanie človeka, zmenil sa teda len uhol pohľadu... a ešte dodala, že nie idey, problémy, udalosti samy osebe, ale to, ako sa stretávajú s človekom, ako naňho pôsobia, ako ho menia, resp. ako ich mení on, je pre ňu ústredná téma.
Čo robí človek či ľudské spoločenstvo s pôvodnou ideou a naopak, je pre spisovateľku tým najpodstatnejším, svedčia o tom všetky jej prózy, v najväčšej miere však práve román Daniel Stein, tlmočník. Poliak žid Daniel pôsobil za druhej svetovej vojny ako tlmočník na gestape a vďaka tomu zachraňoval svojich súkmeňovcov pred smrťou. Neskôr sa stal katolíckym kňazom neďaleko Haify. Príbeh tohto karmelitánskeho duchovného je síce hlavným leitmotívom knihy, k nemu sa však ako k epickému centru zbiehajú príbehy desiatok ľudí z rôznych krajín, rôzneho vierovyznania, politického presvedčenia, s rôznymi osudmi... Epické línie životných peripetií množstva postáv, vskutku sugestívne stvárnených, sledujú rôzne podoby onoho stretávania sa človeka s ideami, najmä náboženskými, tak, ako sa tieto dnes krížia, prenikajú, vzájomne zápasia (a svojich odporcov aj zabíjajú) na území Izraela.
Román so zvláštnou kompozíciou založenou na kombinácii listov, denníkov, rozhovorov, zápiskov – či ako o ňom hovorí sama autorka – román koláž, kúsky povystrihované z vlastného života aj zo života iných ľudí, „živý príbeh na útržkoch dní“, je literárne uchopenou víziou o možnom zjednotení alebo aspoň priblížení rôznych náboženstiev a ich prúdov. Je kritikou akéhokoľvek náboženského dogmatizmu a fanatizmu a zároveň nádejou, že je možný obrat myslenia. Bude založené na pochopení a najdôležitejším kritériom posudzovania človeka nebude to, v akého Boha verí, ale jeho skutky, vzťahy s druhými, schopnosť konať dobro, rozosievať milosrdenstvo a lásku. V zmysle tejto nádeje, v zmysle prípravy na tento obrat vnímame životný príbeh Daniela, jednej z najsilnejších postáv v súčasnej literatúre, posla ekumenizmu, hľadača vzájomného porozumenia a zblíženia nielen medzi príslušníkmi židovského, kresťanského a islamského náboženstva či medzi veriacimi a ateistami, ale aj – medzi samými náboženstvami. Je to zložitý príbeh teologicky fundovaného, v spôsobe života jednoduchého, skromného, takmer asketického kňaza, statočného kritika cirkevných dogiem, usilujúceho sa o obrodu cirkvi v zmysle Jakubovej cirkvi v Svätej zemi, predovšetkým však tolerantného, chápavého, empatického človeka rozdávajúceho ľudskosť v čase a v priestore, kde sa religiozita stáva zdrojom tragických konfliktov. V kontexte Danielovho príbehu vystupujú do popredia (pre dogmaticky zmýšľajúcich ľudí nepochybne provokujúce) otázky, čo je viera či „pravosť viery“, o vzťahu judaizmu a kresťanstva, no najmä otázky o zmysle viery pre ľudský život, o zmysle samého ľudského života. Kresťanský kňaz, ktorý sa nevzdal ani židovstva, nahliada totiž na všetky náboženské spory (o interpretáciách Biblie, o povahe liturgie, samého Boha) z perspektívy určenej spomínanými otázkami, krédom preňho je neoddeliteľnosť náboženskej viery a ľudskosti, viera, ktorá odvádza od ľudskosti, lásky, milosrdenstva, nemá v takejto perspektíve hodnotu.
Ulickej kniha je knihou o osobnom hľadaní (náboženskom?, etickom?, metafyzickom?) desiatok postáv, ktorých osudy boli priamo alebo sprostredkovane späté s Danielovým pôsobením – a ako sa priznáva autorka, aj o jej vlastnom hľadaní. Myslím, že s takýmto hľadačským úsilím je konfrontovaný aj vnímavý čitateľ knihy, presnejšie: nie konfrontovaný, ale k takému úsiliu – v duchu hlavného protagonistu – jemne prizývaný.
Etela Farkašová
