Danteho klub - Matthew Pearl - Triler o klasike

Triler o klasike

Triler o klasike

Matthew Pearl

Danteho klub

Bratislava, Ikar 2005

Preložil Hviezdoslav Herman

Málokedy sa stáva, aby románový debut, postavený na báze klasickej literatúry, narábajúci s nespochybniteľnými literárnohistorickými faktami, prerazil do sveta a stal sa trilerom. Americkému autorovi Matthewovi Pearlovi sa to podarilo.

 Pearl zavedie svojho čitateľa do Bostonu krátko po skončení občianskej vojny známej aj pod názvom Sever proti Juhu. V roku 1865 bostonskí intelektuáli združení v Danteho prekladateľskom klube pomáhajú pripraviť Henrymu Wadsworthovi Longfellowovi prvé americké vydanie Danteho Božskej komédie. Z tejto zdanlivo literárne neveľmi atraktívnej témy (nie však literárnohistorickej či literárnokritickej) dokázal Pearl vyťažiť maximum.

Autor sa na túto prácu výborne odborne podkul: v roku 1997 ukončil štúdium angličtiny a americkej literatúry na Harvardskej univerzite s vyznamenaním (v roku 2000 navyše vyštudoval právo na Yalskej univerzite – práve tam napísal prvý koncept Danteho klubu). V roku 1998 vyhral prestížnu Danteho cenu Americkej Danteho spoločnosti za svoju odbornú prácu. V súčasnosti pracuje ako redaktor novej edície Danteho Pekla v Modern Library. Žije na miestach, kde sa príbeh knihy odohráva. Je teda len zákonité, že ako oddaný danteovec využil svoje znalosti aj v próze.

 Pearlov román má vlastnosti historickej prózy, zároveň však obsahuje atribúty trileru. Pripomína Ecovo Meno ruže. Zvláštne a desivé vraždy v Pearlovom ponímaní majú súvis s bojom o dokončenie a vydanie náročného prekladu. V oboch dielach zaznievajú z pozadia myšlienky o dogmatizme a schizmách pravej viery. Pravda, Ecov román je plnší mystérií, Pearl necháva svoju hrôzu zaznieť skôr v súlade s dobou. Skorumpovaní detektívni hromotĺci verzus strážnici v uniformách predznamenávajú konflikt, ktorý dodnes tvorí látku mnohých literárnych i filmových diel rôznej úrovne. Aj neobratne skrývaný rasizmus a černoch v policajnej uniforme ako prvá lastovička sa dostali do románu o básňach a ich možnom zneužití pomätencom. Aby tematického rozvrstvenia nebolo málo, Pearl využil povojnové obdobie aj na výpoveď o vojne, o jej zneužívaní a o troskách, najmä tých ľudských, ktoré po sebe zanechala vojnová spúšť. Je presvedčivý v zachytení povietnamského či poirackého syndrómomu vyslúžilcov. Autor neprináša zásadne nový pohľad na niektoré dejinné či ľudské situácie, obratne však využíva doterajšie čitateľské skúsenosti. K jeho pozitívam treba prirátať, že napriek využitiu postupov akčného trileru nezostáva pri povrchnostiach a dokáže priblížiť čitateľom dôležitý medzník vo vývine americkej literatúry nanajvýš pútavo. Tým odvážnejším a zvedavejším čitateľom ponúka román príjemný bonus: zvodnú príťažlivosť pokročiť ďalej a siahnuť po prekladoch Danteho Božskej komédie, ale aj iných diel a vstúpiť tak na územie klasickej literatúry.

 Práve v tomto predpokladanom kroku možno vidieť najväčší prínos Pearlovho Danteho klubu. Ako nadšenému danteovcovi, nazdávame sa, v podstatnej miere išlo aj o vzbudenie takto smerovaného záujmu. Klasická literatúra nemusí ostať zapadnutá prachom. Literatúra o literatúre, ukazuje sa, môže byť aj po Ecovi a mnohých postmodernistoch, stále pútavá.

Ľuboš Svetoň