Dejiny lásky - Nicole Krauss - Román o pamäti

Román o pamäti

Bratislava, Artforum 2010.
Preklad Otto Havrila

Na postihnutie podstaty čara románu Dejiny lásky americkej prozaičky Nicole Kraussovej (nar. 1974) by bola potrebná rozsiahla štúdia o jednotlivých aspektoch autorkinej svojráznej poetiky. Alebo by bolo možné ostať pri vete, že Kraussová napísala bestseller, ktorý dokáže témou, gradáciou napätia v deji a jeho tajomnou atmosférou zaujať širšie čitateľské vrstvy, no pritom literárnymi kvalitami nesklame ani náročnejšieho čitateľa.

Dejiny lásky vyvolali na americkej a britskej literárnej scéne rozruch, zaznamenali u kritiky veľký úspech a boli preložené do mnohých jazykov. Nepochybne nielen preto, že absolventka prestížnych univerzít v mladosti spolupracovala s Josipom Brodským a poznala sa s Italom Calvinom a Zbignievom Herbertom. Kraussová totiž disponuje veľkým epickým talentom, obdivuhodnou vynaliezavosťou pri rozvíjaní a kombinovaní sujetových línií, najmä však empatiou pri zobrazovaní postáv najrôznejšieho veku, s najrôznejšími životnými skúsenosťami a situovaných do najrôznejších situácií. Komplikovanosť dejových vetiev či záhadných vzťahov medzi postavami akoby kompenzoval až nápadne jednoduchý jazyk a disciplinovaný, priezračný štýl.

Za leitmotív knihy možno pokladať venovanie starým rodičom ako vďaku za to, že autorku naučili, „ako nezmiznúť z pamäti“. Román je totiž najmä o pamäti: jednotlivcov aj celých rodín, o zapamätaných láskach, priateľstvách, ale aj o utrpeniach, tragédiách, zúfalstvách obetí holokaustu. Je to však aj román o identite, o jej hľadaní a strácaní, konkrétne o modernej židovskej identite a jej historických koreňoch (autorka sa tejto téme chce venovať aj v budúcnosti spolu s manželom, známym spisovateľom Jonathanom Safranom Foe rom).

S istým zveličením by sa dalo povedať, že hlavnou protagonistkou románu je kniha Dejiny lásky, ktorú v prvej polovici minulého storočia napísal mladý talentovaný židovský autor Leo Gursky. Vyrozprával v nej svoj žiaľ nad odchodom milovaného dievčaťa z ich rodného kraja (Bieloruska) do Ameriky, kde hľadalo záchranu pred deportáciami. Potreboval v sebe kriesiť radosť zo všetkého pekného, čo spolu prežili a o čom snívali... Netušil, aký zložitý osud čaká jeho budúcu knihu, ani to, že zasiahne do príbehov niekoľkých ľudí, ktorých vzťah k nej spojí, ovplyvní ich životy a zviaže ich neviditeľnými putami, ktorých tajomstvo sa oveľa neskôr pokúsi odhaliť štrnásťročná Alma Singerová...

Azda najpríťažlivejší je na tejto knihe spôsob, akým autorka navíjala na seba (až neuveriteľnými) náhodami popretkávané príbehy jednotlivých protagonistov: Lea Gurského, jeho lásky, ich syna Isaaka Moritza, Leovho dávneho kamaráta Zvi Litvinoffa, už spomínanej Almy, jej rodičov a brata Vrabča, aby som vymenovala aspoň tých najdôležitejších. Nelineárne rozvíjané príbehy sú povsúvané jeden do druhého, no nie ako ruské matriošky, ich väzby pripomínajú skôr siete z prepletajúcich sa nití, navzájom sa dotvárajú a ozmyslujú, pričom sa čitateľovi odhaľujú len sčasti a vybičovávajú v ňom zvedavosť. Nazdávam sa však, že rozpletenie uzlov a spoľahlivá identifikácia vzťahov medzi postavami nemusí byť nevyhnutným základom čitateľského zážitku. Z umeleckého hľadiska je príťažlivá autorkina schopnosť „uzliť“ príbehy a jej empatické stvárnenie postáv, schopnosť s maximálnou sugestívnosťou vypovedať o ich prežívaní a preciťovaní, či už ide o osamelého starca Lea Gurského alebo inteligentnú, vnímavú Almu a jej mladšieho, rovnako citlivého, s mesiášskymi predstavami o sebe úporne zápasiaceho bračeka. Autorka na zobrazenie komplikovaných vnútorných dejov používa striedanie rôznych rozprávačských techník (list, denníkové zápisky, deskripcia, dialóg, vnútorný monológ...), dosahuje pritom dynamiku deja a napätie. V súvislosti s Kraussovej emocionálnym, fantazijnými obrazmi pretkaným, no zároveň na vonkajšiu realitu odkazujúcim písaním, kde sa prelína skutočné s fiktívnym, snovým, sa hovorí aj o „židovskom magickom realizme“. O vizuálnej sile textu svedčí zase fakt, že na jeho základe vzniká film známeho mexického režiséra Alfonsa Cuaróna. Zážitok, ktorý čaká na nášho čitateľa, je umocnený kvalitným prekladom Otta Havrilu.