Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011Hudobník a publicista Marian Jaslovský pripravil v minulosti tri knihy o zaujímavých fenoménoch slovenskej muzikantskej scény - Dežo Ursiny, Jaro Filip a zoskupenie Collegium Musicum. Pútavé spracovanie jeho kníh zvyšuje záujem o tieto osobnosti. Dôkazom je, že monografia o Dežovi Ursinym Pevniny a vrchy vyšla už v treťom rozšírenom vydaní (prvé 1997, druhé 2000). Dežo Ursiny tak svojou fascinujúcou osobnosťou, ako aj muzikantskou genialitou vysoko prevyšoval ,,svoju dobu“. O jeho výnimočnosti nesvedčia len hudobné nahrávky a hudobné diela, ale preniká aj z kníh, ktoré okrem Jaslovského Pevnín a vrchov o ňom a z jeho písomnej pozostalosti vznikli – intímne ladená kniha korešpondencie so Zdenkou Krejčovou (Moja milá pani, Artforum 2007) a niekoľko básní, listov či odkazov osamelým bežcom, publikovaných v literárnych periodikách či v knihe Pohybliví nehoria (F. R. & G., 2009).
Tretie vydanie Jaslovského knihy zachováva pôvodnú štruktúru a je doplnené o rozhovory, ktoré predtým mohli čitatelianájsť iba v elektronickej podobe na už neexistujúcom internetovom portáli inZine. Rozhovory dokresľujú individualitu D. Ursinyho cez jeho hudobné začiatky v The Beatmen, neskôr v The Soulmen, tvorivé stretnutia s básnikom Ivanom Štrpkom, ale aj cez jeho vlastnú textársku a filmovú tvorbu. Odhaľujú, ako nezvratnosť choroby ovplyvnila jeho návrat k sebe samému.
Jaslovský najčastejšie využíva metódu oral history, ktorá sprostredkúva autentický náhľad na dobové dianie a približuje jedinečné okamihy vzniku rozprávania. O nič menej zaujímavé nie je ani využitie klasického interview. Unikátny pohľad ponúkajú aj denníkové záznamy Dežovho spolupracovníka Fedora Freša, ale aj úryvky z článkov a rozhovorov i fotografie. Kniha nie je a ani nemôže byť objektívnym zhodnotením Ursinyho života, napokon to vylučujú i subjektívne pohľady a zjavná autorova osobná sympatia. Jaslovský sa však usiloval podať čo najkomplexnejší obraz postihujúci všetky kľúčové okamihy v Ursinyho živote.
