Vyhľadávanie
Sabine Kueglerová: Dieťa džungle (O dievčati, ktoré prišlo z doby kamennej)
Bratislava, Ikar 2007
Preklad Rachel Almanová
Súčasťou dobrej marketingovej kampane je úspešná vizualizácia. Sabine Kueglerová si je vedomá svojej príťažlivosti, aj po vydaní megaúspešného bestselleru Dieťa džungle (2005) stavia predovšetkým na nej. Rok po ,,dieťati" vydáva Volanie džungle a v tomto roku (2007) odbornú publikáciu o hospodárstve tretích krajín a účinkovaní žien Dajte ženám peniaze. Organizácie zamerané na pomoc tretím krajinám jej prvé dve knihy kritizujú za emocionalitu a idylické vykresľovanie stretov dvoch rôznych kultúr. Možno však práve nezakrývaná emocionalita Kueglerovej priniesla úspech. Na margo vizualizácie treba pripomenúť aj jej účinkovanie vo filme ZDF (aj keď len vo vedľajšej úlohe zdravotnej sestry) a najmä stovky televíznych a iných bombastických prezentačných besied a čítaní.
Dieťa džungle je o detstve dievčaťa, ktoré s dvoma súrodencami vyrastá v rodine misionára a jazykovedca uprostred divokého až kanibalského kmeňa Fayuov v indonézskej provincii Západný Irian (Západná Papua). Rozprávanie je prosté a zároveň pútavé. V krátkych kapitolkách sa striedajú pasáže dojímavé i pre našu kultúru až nechutné, napínavé i veselé. Autorka opisuje všetko až s dojímavou naivitou. Je stručná a bezprostredná, priznáva sa aj k vlastným prešľapom. Knihu ukončuje kapitolkami o hľadaní si miesta v novom kultúrnom prostredí - vo švajčiarskom internáte a potom v zmätených vzťahoch. Nuž a možno v tom tkvie základný recept na úspech diela, ktoré v Nemecku dlhé týždne obsadzovalo v predajnosti prvé pozície.
Inokultúrnosť a stret viacerých kultúr sú dnes natoľko zaujímavé, že aj sofistikovanejšie napísaná kniha by vzbudila záujem. Sabine Kueglerová je dnes úspešnou obchodníčkou, zároveň však pozorovatelia referujú, že má stále problém prejsť cez ľudoprázdnu ulicu. Bojí sa, že neodhadne čas prechodu a objavia sa nebezpečné autá. Kultúra, v ktorej vyrastala, je v nej stále prítomná. Fayovia si nič neplánujú, žijú zo dňa na deň, tak žila aj malá Sabine. Teraz si však mediálne vystúpenia presne a dlhodobo plánuje. Ale... Tento mesiac sa z Mníchova presťahovala, podľa jej slov, na vidiek. Lenže ten vidiek je veľmi vzdialený: až na Zanzibare. Fayovia si veľké vzdialenosti predstaviť nedokážu...
Pozornému čitateľovi neunikne, že v knihe sa obzvlášť nezaoberá misionárskou prácou svojho otca, len glorifikuje výsledky jeho činnosti. Pri otázkach na túto tému, ktoré na besedách občas dostáva, zvyčajne stíchne. A pokračuje, ako je zvyknutá: nie vetami, ktoré začínajú Nazdávam sa, Som tej mienky, ale Cítim. Dodáva, že na prinášaní evanjelia inej kultúre nevidí nič zlé. Ako pravé misionárske dieťa sa narodila v Nepále a po odchode z Indonézie žila vo Švajčiarsku, Nemecku, v USA, Kanade, Japonsku. Nikde sa necíti byť úplne doma a možno by sa preto dalo povedať, že s vierou je doma všade. Lenže! Ako vyplýva z jej kníh i z rozhovorov na verejnosti - o kresťanskej viere má iba nejasné predstavy. Ovláda viaceré jazyky, okrem indonézštiny, jazyka Fayov aj francúzštinu, nemčinu a angličtinu. Posledné tri často mieša dokopy. Multikultúrnosť na ňu zapôsobila kultúrnym vykorenením. Nevedno, či to brať ako precedens alebo ako varovanie.
Jej druhá kniha, ktorá vznikla po štvortýždňovom pobyte, toľko sľubovanom návrate u Fayov, má úplne iný nádych. Cítiť z nej sympatizovanie so sebaurčovacími právami kmeňov Západného Irianu. Píše o porušovaní ľudských práv, o vykorisťovaní krajiny. Najväčšou hodnotou jej ,,miestopisných" kníh, vrátane Dieťaťa džungle je preto prístupnosť humanistického posolstva aj pre menej náročných čitateľov či mladšie čitateľské vrstvy. Posolstva o mierovom spolunažívaní.
Michal Schuster
